Na čom sa dohodli Porošenko a Putin?

Bolo to ako vo fúzatom vtipe. V ňom rádio Jerevan dalo na pravú mieru informáciu, podľa ktorej vraj na moskovskom Červenom námestí rozdávajú zadarmo luxusné vozidlá. Je to vraj síce pravda, ale nie celkom.

03.09.2014 10:11 , aktualizované: 18:32
Porošenko, Putin Foto:
Ukrajinský prezident Petro Porošenko (vpravo) prichádza na tribúne popri ruskom prezidentovi Vladimirovi Putinovi na archívnej fotografii počas osláv 70. výročia vylodenia spojencov vojsk v Normandii.
debata (274)

Ide totiž o námestie v Tbilisi, na ktorom nerozdávajú spomínaný luxus na kolesách, ale bicykle a aj tie kradnú.

Podobne ani v prípade „dohodnutého prímeria“ na juhovýchode Ukrajiny sa senzácia nekonala. A tak iba niekoľko málo hodín trvalo uľahčené vydýchnutie verejnosti po správe, že prezidenti Petro Porošenko a Vladimir Putin sa v telefonickom rozhovore dohodli na prímerí na juhovýchode Ukrajiny.

Ako sa napokon ukázalo, skutočne sa dohodli na „mechanizme zastavenia paľby“, a nie na jeho samotnom zastavení. Spresnenie napokon zverejnila aj kancelária ukrajinského prezidenta. Stalo sa tak po tom, čo Moskva poprela pôvodnú informáciu vzápätí po jej zverejnení Kyjevom. Pôvodná verzia citovaná agentúrou UNIAN totiž tvrdila, že „výsledkom rozhovoru bola dohoda o trvalom zastavení paľby v Donbase“. Na čom sa teda vlastne presne dohodli obaja prezidenti?

„Výsledkom rozhovoru bolo dohoda o mechanizme zastavenia paľby v Donbase. Dosiahli sme zhodu názorov v prípade krokov smerujúcich k mieru“, konštatuje sa v „spresnení“ Kyjeva.

Zdalo by sa, že ide o hru so slovíčkami. V prípade platnosti pôvodnej verzie by to znamenalo, že Rusko je jednou zo zúčastnených strán konfliktu, čo od začiatku Moskva odmieta. Napokon v tomto duchu sa vyjadril v stredu aj Dmitrij Peskov, tlačový tajomník prezidenta Putina, citovaný agentúrou ITAR-TASS. Neskôr síce ruský prezident vyzval vzbúrencov v Donbase, aby súhlasili so zastavením paľby, ale zároveň vyjadril presvedčenie, že „obe strany sa do piateho septembra dohodnú na spôsobe mierového urovnania konfliktu“. Teda do záverečného dňa summitu NATO vo waleskom Cardiffe.

„V prvom rade treba zastaviť útočné operácie ozbrojených síl a jednotiek ozbrojencov namierené proti Donecku a Luhansku na juhovýchode Ukrajiny,“ povedal Putin v televízii Vesti 24. Ako dodal, na plánované prímerie by mali dozerať priamo na mieste medzinárodní pozorovatelia. Ide o súčasť sedembodového Putinovho mierového plánu, ktorý zverejnili v stredu podvečer a ktorý sa už stretol s pozitívnym ohlasom OSN.

Lídri samozvanej Doneckej ľudovej republiky viackrát vyhlásili, že sú ochotní rokovať s Kyjevom o prímerí, ale až po stiahnutí provládnych armádnych jednotiek a gardistov z Donbasu, čo sa v uplynulých hodinách čiastočne aj deje. Podľa Kyjeva pod tlakom "otvorenej ruskej vojenskej agresie“.

Na druhej strane však prezident Porošenko po nedávnych rokovaniach v Minsku zopakoval, že s „teroristami nerokuje“ a ak by vraj aj Kyjev súhlasil s rozhovormi, tak až po tom, čo ozbrojenci na východe odovzdajú zbrane a kapitulujú. Ako upozorňuje väčšina pozorovateľov, na pozadí súčasného vývoja na juhovýchodnom fronte v neprospech provládnych síl ide skôr o nesplniteľné želanie ako o reálnu požiadavku.

Sedembodový plán Putina pre východnú Ukrajinu

  1. Ukončenie všetkých aktívnych útočných operácií ozbrojených síl, ozbrojených formácií a povstalcov na juhovýchode Ukrajiny v Luhanskej a Doneckej oblasti.
  2. Stiahnutie ozbrojených jednotiek vládnych ukrajinských síl na vzdialenosť, z ktorej bude vylúčená možnosť ostreľovať obývané miesta delostrelectvom a všetkými typmi raketometných striel.
  3. Plnohodnotná a objektívna medzinárodná kontrola rešpektovania podmienok pokoja zbraní a sledovanie situácie vo vytvorených bezpečnostných zónach.
  4. Žiadne nasadzovanie leteckých síl proti civilistom a miestam v konfliktnej zóne.
  5. Výmena násilne zadržaných osôb podľa princípu „všetci za všetkých“ bez ďalších podmienok.
  6. Otvorenie humanitárnych koridorov pre utečencov a pre dodávky pomoci v mestách a obciach Donbasu – Doneckej a Luhanskej oblasti.
  7. Opravárenské čaty pre postihnuté miesta Donbasu, ktoré znovu vybudujú zničené objekty sociálnej a životne dôležitej infraštruktúry a pomôžu s prípravami na zimu.

(čtk)

Dianie súvisiace s vývojom na Ukrajine

  • Na strane odporcov vlády v Kyjeve padli dvaja Česi. Informoval o tom portál iDNES.cz. Odvolal sa pritom na internetovú stránku Rusvesna.su. Ivo Stejskal a Vojtěch Hlinka padli pri obci Mijusinck 12. augusta. Správy o ich smrti sa začali šíriť až v posledných dňoch, podľa nich boli obaja Česi na mieste pochovaní. Informácie nie je možné overiť. Žiadnymi takýmito správami nedisponuje ani české ministerstvo zahraničných vecí. Meno Ivo Stejskal sa do médií dostalo v polovici júna, keď v maskáčoch vystúpil na pódium v Donecku a ľuďom, ktorí prišli na protikyjevskú demonštráciu, povedal, ako sa volá a že pochádza z Brna. Boje v Donbase označil za genocídu tamojšieho obyvateľstva zo strany kyjevských jednotiek.
  • Navzdory informácii o možnom prímerí sa v okolí Donecka a Luhanska aj v stredu bojovalo. Povstalci útočili na letisko v Donecku a bezpečnostná rada v Kyjeve oznámila, že povstalci môžu ohroziť dodávky plynu do Európy.
  • Povstalci na juhovýchode Ukrajiny informovali, že ukrajinské jednotky pokračujú v sťahovaní sa z viacerých miest v oblasti bojov. Vládne jednotky napríklad opustili pozície neďaleko cesty spájajúcej Doneck s prístavom Mariupol.
  • Ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk nazval v stredu na rokovaní vlády Rusko „teroristickým štátom“ a oznámil, že zvažuje „projekt múr“. Objekt by mal dĺžku 2 000 kilometrov a jeho alternatívou má byť elektrický plot so zábranami z ostnatého drôtu. Projekt má podľa odhadov stáť asi 100 miliónov eur.

Pôvodnú agentúrnu správu nahradil autorský článok denníka Pravda.

© Autorské práva vyhradené

274 debata chyba
Viac na túto tému: #Rusko #Vladimir Putin #Ukrajina #Petro Porošenko