Od roku 1994 charita dopravila celkom 3400 bieloruských a ukrajinských detí do Británie, aby mohli stráviť tri týždne mimo oblastí, ktoré stále trpia vysokým stupňom radiácie. Tento rok sa ich za rodinami v Omaghu, Newtownabbey, Cookstowne a Larne chystalo 46. Predseda charitatívnej organizácie Chernobyl Children 'Appeal Michael Donnelly uviedol, že ich činnosť je stále potrebná, pretože pozostatky černobyľskej katastrofy vymiznú až o mnoho rokov.
Charita deťom neposkytuje len odpočinok počas prázdnin, ale pomáha aj pri zotavovaní detí v Bielorusku a na Ukrajine, ktoré nemôžu zo svojej krajiny odísť. Popri tom dodáva aj zásoby humanitárnej pomoci do nemocníc, škôl a ústavov pre siroty. Tie deti sú nútené trpieť, a to nie vlastnou vinou. Majú vážne poškodený imunitný systém, najmä mladé dievčatá trápia vážne problémy so štítnou žľazou," hovorí Donnelly. Ak vraj deti na tri týždne odídu preč, stačí to na to, aby sa hladina toxínov v ich tele znížila až o 40 percent. O skončení charitatívnej činnosti neuvažuje, pretože súčasná situácia sa príliš nelíši od obdobia pred 28 rokmi. „Úroveň rádioaktivity v okolí Černobyľu zostáva na úrovni, na akej bola v roku 1986,“ dodáva.
John McDermott z Carrickfergusu hostil jedno z detí. Myslí si, že v každom je trocha zmyslu pre ľudskosť a dobročinnosť. Počas posledných desiatich či dvanástich rokov sa mu vždy darilo venovať tri týždne prázdnin niektorému z detí. Tvrdí, že prázdniny im neposkytujú len zdravotné výhody. Majú tiež možnosť dostať sa z krajiny a trochu spoznať svet. Jeho vlastní synovia už rodný domov opustili, a preto je spokojný, keď v ňom počuje detský smiech a štebot.
Zoja Kurnosovová z Bieloruska dorazila prvýkrát na prázdniny do Severného Írska, keď mala sedem rokov. „Bola som tu ako malé dievča. Bola to veľká príležitosť, ako spoznať nové miesta, nových ľudí, novú kultúru, nové všetko,“ spomína. Hovorí, že návrat bol úžasný: „Je ohromné vrátiť sa nie ako dieťa, ale ako dospelý.“ V roku 2006 poskytla charita piatim študentkám z Bieloruska sponzorský dar, aby mohli počas jedného roka študovať starostlivosť o deti na strednej škole v Omaghu. Tento rok sa jedna zo študentiek, Marina Dovgalevová, vrátila. Pred ôsmimi rokmi študovala spolu s ďalšími piatimi bieloruskými dievčatami v škole v Omaghu. „Štúdium na strednej škole v Omaghu ma postrčilo k tomu, aby som sa neskôr stala učiteľkou angličtiny. Bol to môj sen, vrátiť sa znovu do Severného Írska ako prekladateľka,“ hovorí Dovgalevová.