Ukrajinský líder tak urobil v čase, keď premiér Arsenij Jaceňuk navrhuje novú železnú oponu za 100 miliónov eur vybudovanú do pol roka na približne dvojtisíc kilometrov dlhej hranici s Ruskom. Na druhej strane ruský prezident Vladimir Putin navrhol sedem bodov. Cieľ je rovnaký – vyriešiť súčasnú krízu na Ukrajine. V prvom prípade však Kyjev potrebuje ďalšie milióny zo Západu, zatiaľ čo Putinov plán vyžaduje „len“ dobrú vôľu rovnako ako najnovší ťah Porošenka. Ak sa mu podarí splniť ohlásený zámer a následne ho podporia hlavne radikáli z tzv. národnej gardy, má prezident vyhraté. Ak ale nie, tak radšej na to nemyslieť.
„Aliancia víta všetky snahy smerujúce k mierovému riešeniu konfliktu,“ reagoval obratom na ponuku Moskvy šéf NATO Anders Fogh Rasmussen citovaný agentúrou Reuters. Súhlas s Putinovým plánom však nezabudol „zjemniť“ konštatovaním, podľa ktorého „po slovách musia nasledovať činy“. Aj podľa hovorkyne Bieleho domu Jen Psakiovej plán je zatiaľ iba „kopou slov“.
„Prezident svoj zámer nikomu nevnucuje. Hlavné je dosiahnutie cieľov, ktorými sú zastavenie paľby a začiatok rozhovorov,“ reagoval pre RIA Novosti na prvé ohlasy Dmitrij Peskov, hovorca ruského lídra.
Ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk má však od začiatku jasno. Verný radikálnemu kurzu, napriek v neprospech Kyjeva zhoršujúcej sa situácie na juhovýchode krajiny a kolapsu hospodárstva, odmietol Putinov plán s tým, že jediným východiskom je „bod, ktorý nie je súčasťou mierového návrhu“. V súvislosti s tým opätovne zopakoval, že „ukončenie vojny Ruska s Ukrajinou spočíva v odchode ruských vojakov, žoldnierov a ukrajinských teroristov“.
Mnohí pozorovatelia však upozorňujú, že spomínaný Jaceňukov „recept na mier“ v podobe „odchodu“ môže v konečnom dôsledku zažiť sám premiér a vedenie v Kyjeve. Odvolávajú sa pritom na rastúcu nespokojnosť nielen čoraz väčšieho počtu Ukrajincov, ale hlavne ozbrojencov, ktorí najnovší negatívny vývoj na „východnom fronte“ pripisujú skôr ako ruským „zeleným ľudkom“ vlastnému veleniu vrátane ministra obrany Geleteja.
„Ak neurobia nápravu, tak prídeme do Kyjeva a sami urobíme poriadok,“ povedal pred kamerou internetovej televízie Espreso príslušník práporu Donbas, ktorý po úteku viacerých veliteľov zaznamenal veľké straty.
K samotnej ruskej vojenskej účasti v Donbase britské noviny Guardian konštatovali, že dodávky zbraní a utajovaná prítomnosť Rusov na strane povstalcov vrátane špeciálnych jednotiek a vládou motivovaných neregulárnych síl nie sú ničím novým.
„Členovia aliancie, USA, Veľká Británia a Francúzsko, robili roky to isté po celom svete, počnúc Nikaraguou a končiac Sýriou a Somálskom. A tak tvrdenie o ruskej novej forme tzv. hybridnej vojny je nezmyslom,“ konštatuje denník.
Na rozdiel od premiéra Jaceňuka vkladá ukrajinský prezident Petro Porošenko veľkú nádej do piatkového ďalšieho rokovania kontaktnej skupiny v Minsku za účasti aj zástupcov vzbúreného Donbasu. Jeho blízky spolubojovník z tribúny revolučného kyjevského Majdanu, šéf parlamentu Alexander Turčynov, je však v tomto smere pesimistom. Na rokovaní poslancov za zatvorenými dverami totiž už dnes ráta s vyhlásením výnimočného stavu v Doneckej oblasti a Luhanskej oblasti.
„Turčynov povedal, že v stredu dvakrát hovoril s prezidentom a ten vraj cíti, že mierový plán má šancu. Ak sa to však nepotvrdí, tak v pondelok sa začnú konzultácie о zvolaní utorkového mimoriadneho rokovania parlamentu. Jediným bodom bude vyhlásenie mimoriadneho stavu,“ informoval denník Ukrajinskaja pravda s odvolaním sa na anonymného účastníka rokovania poslancov za zatvorenými dvermi.
„Vyhlásenie mimoriadneho stavu môže byť pre Moskvu dôvodom na vyhlásenie vojny,“ upozornil v rozhovore novinám Ľavý breh Jurij Birjukov, poradca prezidenta Porošenka a zakladateľ jedného z najväčších fondov pomoci ozbrojencom na východnom fronte. Zároveň vyslovil názor, ktorý si napriek informačnej vojne osvojuje čoraz viac Ukrajincov. Vraj zatiaľ čo Putin „vidí Ukrajinu ako súčasť Sovietskeho zväzu“, Európa ju potrebuje ako nárazníkovú zónu. "A tak nás vôbec nečakajú pokojné časy“ dodal Birjukov.
Pôvodnú agentúrnu správu sme nahradili autorským článkom denníka Pravda.