„Nové sankcie sú v záverečnej fáze príprav,“ povedal bezpečnostný poradca Bieleho domu Ben Rhodes, ktorý však nespresnil, proti čomu konkrétne budú zamerané. Podľa neho je najzásadnejšie, aby Rusko naďalej doplácalo na zvyšovanie napätia v oblasti. A ak v tom Moskva chce pokračovať, potom musí tlak Západu narastať, podotkol Rhodes.
Agentúra Reuters už predtým informovala, že kľúčoví predstavitelia NATO sa počas summitu aliancie dohodli, že Rusko by malo čeliť tvrdším sankciám.
Americký prezident Barack Obama, britský premiér David Cameron, francúzsky prezident Francois Hollande, nemecká kancelárka Angela Merkelová a taliansky premiér Matteo Renzi sa stretli na okraj summitu s prezidentom Ukrajiny Petrom Porošenko v rámci summitu NATO vo Walese.
„Vedúci predstavitelia zopakovali, že odsudzujú Rusko za to, že pokračuje v zjavnom porušovaní ukrajinskej suverenity a územnej celistvosti, a zhodli sa na potrebe toho, aby Rusko zaplatilo viac za svoju činnosť,“ uvádza sa podľa Reuters v oficiálnom vyhlásení Bieleho domu.
Hollande povedal novinárom, že rozhodnutie o ďalších sankciách Európskej únie, ktoré majú byť prijaté v Bruseli v piatok, bude závisieť na udalostiach najbližších niekoľkých hodín. Porošenko aj proruskí separatisti naznačili plán začiatku prímeria v piatok v rámci najnovšieho mierového plánu navrhnutého Ruskom.
Francúzsky prezident tiež zopakoval, že kontrakt na predaj výsadkových vrtuľníkových lodí triedy Mistral ruskej armáde nebol zrušený a ani pozastavený a že dokončenie obchodu bude závisieť od vývoja v najbližších týždňoch.
V stredu Hollande ohlásil, že Francúzsko zatiaľ Rusku neodovzdá prvé z dvoch objednaných plavidiel. Francúzsky krok hneď uvítali NATO, USA a baltské štáty. Paríž kvôli kontraktu čelil v EÚ i zo strany USA silnej kritike. Moskva k pozastaveniu preberacieho procesu uviedla, že je to nepríjemné, ale nie tragické.
Rasmussen: Moskva neurobila jediný krok, aby by umožnil mier
Severoatlantická aliancia podporí Ukrajinu približne 15 miliónmi eur, oznámil generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmussen. Na rokovaní Komisie NATO-Ukrajina podľa neho zazneli od niektorých členských krajín tiež ďalšie záväzky mimo fondov zriadených priamo NATO. Rasmussen tiež zopakoval, že ruský postup voči Ukrajine je úplne neprijateľný.
„Rusko teraz proti Ukrajine bojuje na ukrajinskom území. Ruskí vojaci a tanky útočia na ukrajinské sily,“ vyhlásil Rasmussen večer na tlačovej konferencii. Cez svoje slová o mieri neurobila podľa neho Moskva jediný krok, ktorý by mier skutočne umožnil.
Aby bolo možné zaistiť politické riešenie krízy, musí podľa Rasmussenovho názoru medzinárodné spoločenstvo rozhodne odpovedať na prípadné pokračovanie ruskej intervencie na Ukrajine. „Odpovedať hlbšími, silnejšími, tvrdšími ekonomickými sankciami, ktoré by zasiahli ruskú ekonomiku a Rusko ďalej izolovali,“ myslí si Rasmussen.
Generálny tajomník aliancie opäť zdôraznil, že NATO uznáva Ukrajinu v jej hraniciach a odmieta ilegálnu ruskú anexiu Krymu.
Ukrajinský prezident Petro Porošenko na tlačovej konferencii vyhlásil, že pri rokovaní cítil jednoznačnú podporu Ukrajine od všetkých členských krajín. Vzťah Ukrajiny s NATO bol podľa neho v posledných 20 rokoch kľúčový pre stabilitu a bezpečnosť regiónu. „Stabilitu a bezpečnosť, ktorá je teraz brutálne podkopávaná ruskou agresiou,“ povedal Porošenko.
Pred piatkovým rokovaním trojstrannej kontaktnej skupiny v Minsku je vraj ale opatrný optimista. Pripomenul návrhy Moskvy na prímerie aj deklarovanú ochotu separatistov k nemu. Teraz je podľa neho dôležité, aby Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe skutočne mohla prímerie sledovať a aby boli prepustení rukojemníci, ktorých separatisti držia v zajatí.
Rasmussen k nedávnym mierovým návrhom ruského prezidenta Vladimira Putina zopakoval názor, že dôležité je to, čo sa konkrétne deje. „V minulosti sme počuli podobné iniciatívy a boli len zásterkou pre ďalšiu eskaláciu. Pri skúsenostiach, ktoré máme, musíme byť s hodnotením opatrní,“ poznamenal. Moskva musí podľa Rasmussena stiahnuť „tisíce svojich vojakov z Ukrajiny a hraničných oblastí“ a zastaviť podporu separatistom. NATO má zapojenie ruských síl do bojov na východe Ukrajiny za jednoznačne preukázané.
Podľa Rasmussena je to od konca druhej svetovej vojny prvýkrát, keď jedna európska krajina skúša silou získať územie iného štátu. „Európa sa nesmie otočiť chrbtom od vlády práva k nadvláde silnejšieho,“ myslí si generálny tajomník najsilnejšieho vojenského zoskupenia sveta.
NATO finančne podporí rozvoj ukrajinskej logistiky či kyberobrany
Prostredníctvom špeciálne zriadených fondov chce NATO podporiť rozvoj schopností ukrajinskej armády v oblastiach ako je logistika, veliteľské systémy, komunikačné systémy či obrana proti počítačovým útokom. „Pomôžeme tiež s rehabilitáciou vojakov zranených v konflikte,“ poznamenal Rasmussen. Porošenko doplnil, že niektoré krajiny sú pripravené dvojstranne spolupracovať s Kyjevom v otázkach výstroja i výzbroje. Potom doplnil, že sa bilaterálne dohody môžu týkať aj „vysoko presných“ zbrojných systémov. Iné krajiny napríklad ponúkli pomoc v zdravotníctve.
Porošenko na otázku, kedy by mohla Ukrajina vstúpiť do NATO, odpovedal slovami „až bude pripravená“ a pripomenul potrebu reforiem v mnohých oblastiach. Ukrajina v posledných dňoch signalizuje obnovený záujem o členstvo v aliancii, kam má od summitu NATO v Bukurešti v roku 2008 v zásade otvorené dvere. Rasmussen podotkol, že podobné rozhodnutie nesmie urobiť nikto iný ako sami Ukrajinci.
Na summite v Newporte hľadá aliancia odpoveď na zmenenú bezpečnostnú situáciu v Európe po ruských akciách na Kryme. Vo štvrtok neskoro do noci by o veci mali lídri krajín dvadsaťosmičky diskutovať pri večeri na hrade v Cardiffe, v piatok by mali prijať niekoľko konkrétnych rozhodnutí z takzvaného Akčného plánu pripravenosti.
Foto: Pravda.sk
Glváč: Slovensko deklarovalo ochotu ďalej pomáhať v Afganistane
Slovenská republika na summite deklarovala ochotu ďalej pomáhať v Afganistane a pristúpiť k novej výcvikovej misii Aliancie – Resolute Support. Uviedol to minister obrany SR Martin Glváč po rokovaní s aliančnými partnermi vo Walese. „Zatiaľ síce neboli z afganskej strany podpísané príslušné dohody, avšak dnes sme boli informovaní, že obidvaja prezidentskí kandidáti v Afganistane sa k tomuto záväzku hlásia. Po roku 2014 by sa teda mal Afganistan uberať tým smerom, ako bolo dlhodobo plánované, čo potvrdil aj afganský minister obrany, ktorý bol na rokovaní prítomný,“ vysvetlil šéf slovenského rezortu obrany.
Predpokladá sa, že v novej misii by sa v polročných rotáciách striedalo 65 príslušníkov Ozbrojených síl SR. „Samozrejme mandát musí schváliť Národná rada SR,“ zdôraznil minister Glváč.
Ministri obrany na spoločnom rokovaní hodnotili aj celkové doterajšie pôsobenie vojakov v Afganistane. Zhodli sa, že situáciu v tejto krajine si netreba idealizovať, avšak pokrok vo vzdelávaní domáceho obyvateľstva je obrovským úspechom. „Pred desiatimi rokmi de facto neexistovali afganské ozbrojené sily, dnes je tam vyzbrojených 300 000 vojakov a veľmi schopných. Už asi rok fungujú afganské ozbrojené sily samostatne, iba s minimálnou podporou vojakov NATO,“ uviedol stály predstaviteľ SR pri NATO Tomáš Valášek. Podľa jeho slov je teda predpoklad, že s ďalšou finančnou podporou a mentoringom zo strany síl NATO budú schopné udržať bezpečnosť v krajine.
Rokovanie o budúcnosti Afganistanu sa začalo spomienkou na vojakov, ktorí prišli v tejto krajine o život. „Bolo to veľmi silné aj pre Slovensko, pretože sa to týkalo aj našich troch vojakov, o ktorých sme prišli v minulom roku,“ povedal minister Glváč. Zároveň pripomenul, že Slovenská republika bola 9. najväčším prispievateľom vojenskej pomoci pre Afganistan spomedzi všetkých členských krajín NATO a na 11. mieste z pohľadu všetkých zainteresovaných krajín.
Minister obrany je na dvojdňovom summite NATO vo Walese v delegácii prezidenta SR Andreja Kisku, spolu s ministrom zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslavom Lajčákom a náčelníkom Generálneho štábu Ozbrojených síl SR Milanom Maximom.
Afganskí prezidentskí kandidáti sľúbili dohodu
Obaja afganskí prezidentskí kandidáti, ktorí sa sporia o volebné víťazstvo, sľúbili skorú dohodu o vzniku vlády národnej jednoty. Ich odkaz tlmočil na summite generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmussen. Objasnenie situácie na afganskej politickej scéne je nevyhnutné pre uzavretie dohody o ďalšiu bezpečnostnú spoluprácu medzi NATO a Afganistanom.
„Veríme v otvorenú politickú víziu, vytvoríme vládu národnej jednoty a budeme ctiť, že sa náš ľud zúčastnil volebného procesu,“ oznámili obaja afganskí politici – bývalý minister zahraničia Abdulláh Abdulláh a exminister financií Ašraf Ghaní.
„Môžem potvrdiť, že sme dostali správu od oboch prezidentských kandidátov, v ktorej sa hovorí, že urobia všetko pre to, aby dosiahli politickú dohodu. Ak sa zrealizuje, srdečne to uvítame,“ povedal Rasmussen na tlačovej konferencii. „Afganistan si zaslúži rýchle zavŕšenie volebného procesu s výsledkom, ktorý môže afganský ľud prijať,“ dodal.
„Budeme ďalej pomáhať a financovať afganské bezpečnostné sily,“ sľúbil Rasmussen. NATO chce podľa neho zabezpečiť, že dosiahnuté výsledky sa podarí udržať.
„Chceme tiež pokračovať ďalej s partnermi, na ktorých sme sa v tejto zložitej misii mohli spoľahnúť,“ poznamenal šéf aliancie. Roky práce v ISAF totiž rozvinuli schopnosti úzkej spolupráce síl NATO a jej partnerov, aliancia by teraz nerada o túto výhodu prišla. Vo Walese budú preto spustené niektoré partnerské iniciatívy, ktoré to majú umožniť. „Spoločne sme silnejší a ďakujeme partnerom za ich výrazné príspevky,“ dodal Rasmussen.
Britský premiér David Cameron, ktorý summit hostí, zdôraznil, že lídri sa schádzajú vo vážnej chvíli. „NATO je pre nás rovnako dôležité, ako bolo v minulosti. Ruskí vojaci sú nelegálne na Ukrajine, extrémistické nebezpečenstvo vyrástlo v Iraku a Sýrii do novej podoby,“ pripomenul. V najbližších dvoch dňoch podľa neho summit musí oživiť a znovu určiť smer aliancie, aby bola schopná vyrovnať sa s novými nebezpečenstvami.
Po diskusii o Afganistane sa popoludní prezidenti a premiéri 28 krajín NATO stretli vo formáte Komisie NATO-Ukrajina s ukrajinským prezidentom Petrom Porošenkom. Nemenovaný predstaviteľ aliancie na okraj summitu agentúre Reuters povedal, že na východe Ukrajiny operuje výrazne vyše tisíc ruských vojakov so stovkami kusov techniky.
Pre Rasmussena je to posledný summit vo funkcii, na jeseň ho nahradí Jens Stoltenberg.