Jednotky budú pripravené zasiahnuť vo východoeurópskych krajinách proti prípadnej vojenskej hrozbe.
Novovzniknuté sily budú zložené až z piatich tisícok vojakov pozemných jednotiek doplnených o podporu námorných a vzdušných síl. Zasiahnuť v prípade ohrozenia akejkoľvek členskej krajiny budú podľa Rasmussena schopné v priebehu niekoľkých dní. „Ak pomyslíte na útok len na jediného spojenca, budete čeliť celej aliancii,“ vyhlásil generálny tajomník NATO.
Sily sú súčasťou takzvaného Akčného plánu pripravenosti, ktorý lídri pripravili v reakcii na ruské vojenské aktivity na Ukrajine. Predovšetkým východoeurópske krajiny presviedčali NATO o umiestnení stálych jednotiek na svojom území, k čomu ale Severoatlantická aliancia nesiahla.
Podľa Rasmussena však NATO vytvorí na východe svojho územia nové veliace a kontrolné body. Východné krajiny budú mať takisto pripravené sklady zásob, ktoré budú môcť vojakov v rámci rýchlych presunov využiť.
Kde budú mať sily, o ktorých personálne napĺňanie sa budú členské krajiny periodicky striedať, svoje sídlo, nie je vraj doteraz jasné. O ich prítomnosť sa však uchádzali pobaltské štáty, Poľsko či Rumunsko, uviedol Rasmussen. Podľa nemenovaných diplomatických zdrojov sa ako o možnom kandidátovi hovorí o poľskom Štetíne.
S rozhodnutím o vzniku nového zoskupenia dalo najavo spokojnosť práve Poľsko, ktoré je zástancom tvrdého prístupu voči Moskve a hlasno požadovalo prítomnosť ďalších aliančných vojakov v krajine. Prezident Bronislaw Komorowski na záver rokovania vyhlásil, že krok „otvára cestu k evidentnému posilneniu východnej časti aliancie“. Práve jeho krajina bude hostiť budúci summit NATO vo Varšave o dva roky, oznámil Komorowski.
Akčný plán aliancie ďalej napríklad počíta so zmenami veliteľských postupov a zlepšením spravodajské činnosti.
Ukrajina sa v súvislosti s ruskou hrozbou uchádza o členstvo v NATO, o ktorom lídri na summite nerokovali, sčasti pre obavy o ďalšie vyhrotenie vzťahov s Moskvou. Rasmussen však v závere dvojdňovej vrcholnej schôdzky, ktorá sa konala súbežne s rokovaním o prímerí medzi ukrajinskou armádou a separatistami, adresoval Kremľu vetu, že „žiadna tretia krajina nemá právo veta v (otázke) rozšírenia“ aliancie.
Aliancia sa podľa neho dohodla na opatreniach, ktoré majú uľahčiť cestu do jej radov ďalšiemu postsovietskemu štátu – Gruzínsku.
Lídri NATO hovorili o pomoci Iraku proti Islamskému štátu
Summit pokračoval aj rokovaním o možnostiach pomoci Iraku v boji proti militantom z extrémistickej skupiny Islamský štát. Pomoc by mala zahŕňať najmä koordinačnú činnosť, aliancia ako inštitúcia sa však do žiadnych bojových operácií nezapojí.
Jednotlivé členské štáty sú pripravené pomôcť individuálne. Spojené štáty už napríklad odštartovali letecké nálety na severe Iraku proti pozíciám Islamského štátu s cieľom chrániť Američanov a civilné obyvateľstvo. USA na summite aliancie vyzvali svojich partnerov, aby sa pridali ku koalícii bojujúcej proti sunnitským islamistom.
Druhý deň summitu aliancie opäť otvoril odchádzajúci generálny tajomník Anders Fogh Rasmussen, ktorý pripomenul zmenu bezpečnostnej situácie vo svete, na ktorú musí NATO reagovať. Ide nielen o konflikt na Ukrajine či postup Islamského štátu na Blízkom východe, ale aj o viacero konfliktov na juh od Európy.
„Na tieto výzvy musíme odpovedať jednotne a silne. NATO musí byť pripravené a schopné brániť všetkých svojich členov a spojencov,“ zdôraznil a v tejto súvislosti zdôraznil potrebu zvýšenia rozpočtov členských štátov na obranu.
Ako pred odchodom na summit oznámil prezident SR Andrej Kiska, Slovensko plánuje rozpočet na obranu do roku 2020 vo výške 1,6 percenta HDP. „Zaviažeme sa zastaviť pokles výdavkov na obranu do roku 2016. Chceme dosiahnuť cieľ dať 20 percent rozpočtu obrany na modernizáciu ozbrojených síl a čo je najdôležitejšie, do roku 2020 plánujeme dosiahnuť obranný rozpočet 1,6 percenta z HDP,“ povedal Kiska novinárom.
Obranné výdavky Slovenska sa v súčasnosti pohybujú na úrovni približne jedného percenta HDP. Krajiny NATO sa však zaviazali, že budú na armádu vydávať minimálne dve percentá HDP.