Podľa agentúry BELTA predstavitelia Ukrajiny, Luhanskej a Doneckej republiky, Ruska a OBSE po podpise dokumentu a krátkom brífingu pokračovali v ďalšom rokovaní.
Ako informovala agentúra Reuters, vzápätí po podpise dokumentu ukrajinský prezident Petro Porošenko vydal armáde rozkaz, podľa ktorého v spomínanom čase má zastaviť paľbu. Podľa informačného portálu Novrosinfo rovnako reagovali aj predstavitelia Luhanskej ľudovej republiky i Doneckej ľudovej republiky.
„Zastavenie paľby zachráni životy ľudí. Nielen civilistov, ale aj tých, čo bojujú so zbraňou v ruke za svoje ideály,“ cituje bieloruská agentúra Alexandra Zacharčenka, premiéra samozvanej Doneckej ľudovej republiky. Podpisom dokumentu sa tak čiastočne splnila predpoveď ukrajinského predstaviteľa v osobe bývalého prezidenta Leonida Kučmu.
Prečítajte si ak komentár Petra Javůrka Tanec medzi vajíčkami.
„Prišli sme kvôli mieru. A o ten musí ísť všetkým stranám. Ukrajinskej, ruskej i Donbasu. Tak, aby sme keď nie zajtra, tak pozajtra zastavili bojové operácie. Aby sme prestali zabíjať jeden druhého. Ukrajinská strana nemá žiaden problém s podpisom dokumentu, ak sú na tom rovnako aj ostatní účastníci rokovania. V takom prípade ho určite podpíšeme,“ cituje agentúra BelaPAN Kučmu pri príchode do hotela Prezident.
Aj po prijatí záväzkov, ktoré znamenajú malý, ale predsa krok k mieru, je stále otázna reakcia ukrajinských radikálov z tzv. národnej gardy, ktorú tvoria napríklad Donbas, Azov alebo Pravý sektor.
„Práve ich postoj bude dôležitým ukazovateľom z dvoch dôvodov. V prvom rade potvrdí alebo vyvráti tvrdenie Kyjeva, že radikálov, ktorí dostali k moci terajšiu politickú špičku, má prezident a jeho okolie pod kontrolou. Zároveň nie je tajomstvom, že v súvislosti s vojenskými neúspechmi na juhovýchode gardistické prápory čoraz hlasnejšie kritizujú už nielen armádne velenie,“ cituje portál Telegraf anonymného ukrajinského politológa.
V tomto smere najväčšej kritike zatiaľ čelí minister obrany Valerij Geletej. Podľa jeho odporcov vraj namiesto toho, aby riešil problémy na východnom fronte, odcestoval spolu s prezidentom na waleský summit NATO. O jeho zotrvaní vo funkcii sa malo rokovať vo štvrtok už aj v parlamente. Ibaže sa nerokovalo práve pre jeho neprítomnosť a hlavne preto, lebo vymenovanie ministra obrany je v kompetencii hlavy štátu. Navyše Geletej je prezidentov človek. A tak aj po Porošenkovom návrate do vlasti sa očakáva ticho v súvislosti s možnými zmenami vo vedení rezortu obrany.
Ticho však nie je premiér Arsenij Jaceňuk, ktorý na piatkový podpis reagoval tradične radikálne. Tak ako sa patrí pred parlamentnými voľbám, ktoré sa majú konať 26. októbra. Zopakoval svoju verziu riešenia krízy na juhovýchode krajiny.
„Najprv musí Rusko stiahnuť svoju armádu, banditov a teroristov z Ukrajiny a musí byť obnovená hranica s Ruskom. Až potom možno začať uvažovať o riešení krízy,“ citujú šéfa kabinetu ukrajinské agentúry.
Viacerí pozorovatelia upozorňujú, že prípadné dodržiavanie zastavenia paľby ako prvý krok k prímeriu a v konečnom dôsledku k politickému riešeniu ukrajinskej krízy je iba jedna strana mince.
„Zastavenie paľby je vynútený krok. Pred nami je ešte veľa práce,“ povedal v Minsku pre RIA Novosti Igor Plotnickij, premiér samozvanej Luhanskej ľudovej republiky. Potvrdil, že žiadosť o odtrhnutie republiky od Ukrajiny stále platí.
„Sme však pripravení plniť záväzky týkajúce sa zastavenia paľby. Robí sa to v záujme dosiahnutia jednoty ľudu, aby sa neprelievala krv jedného národa,“ reagoval na podpis dokument Plotnickij. Potvrdil tak často spomínanú skutočnosť, že po mesiacoch občianskej vojny je sotva možné ešte rokovať s povstalcami o federácii, ako to bolo možné na začiatku udalostí na kyjevskom Majdane.
O nejednoznačných predstavách povstalcov a Kyjeva hovoria aj slová Pavla Gubarjova, tzv. národného gubernátora Donbasu a lídra strany Novorossia. „Petro Porošenko navrhuje utopistické riešenia problému. Napríklad žiada, aby sme platili dane vo výške 25 percent a riadili nás gubernátori, ktorých dosadí. Povedzte mi, ako mám vysvetliť obyvateľom Donbasu, že bojujú za spomínaných 25 percent,“ povedal Gubarjov pre televíziu Lifenews.
Agentúrnu správu sme nahradili autorským článkom denníka Pravda.
Na východe Ukrajiny sa bojuje päť mesiacov
- 6. apríla – Potýčky s políciou, okupácia sídiel výkonnej moci a boje medzi ukrajinskou armádou a odporcami vlády v Kyjeve prerástli do demonštrácií povstalcov v Donecku, Luhansku, Dnepropetrovsku a Charkove na východe Ukrajiny. O deň neskôr vzbúrenci v Donecku vyhlásili vlastnú republiku.
- 13. apríla – Kyjev začal na východe tzv. antiteroristickú operáciu.
- 11. mája – V referendách v Luhanskej a Doneckej oblasti sa väčšina obyvateľov vyslovila za nezávislosť.
- 25. mája – Prezidentské voľby vyhral Petro Porošenko a úradu sa ujal 7. júna.
- 26. mája – Ukrajinská armáda za cenu veľkých obetí udržala pod kontrolou letisko v Donecku.
- 27. júna – Predstavitelia EÚ na summite v Bruseli podpísali ekonomickú časť asociačnej dohody s Ukrajinou.
- 5. júla – Ukrajinské sily vytlačili vzbúrencov zo Slavianska. Tí však hovorili o „taktickom ústupe“.
- 17. júla – V oblasti kontrolovanej vzbúrencami zostrelili malajzijský Boeing 777 s 298 ľuďmi na palube, nik neprežil.
- 29. júla – Prezident USA Barack Obama oznámil rozšírenie sankcií proti Rusku.
- 31. júla – EÚ zverejnila ďalšie protiruské sankcie.
- 7. augusta – Ruská vláda vyhlásila ročné embargo na dovoz potravinárskych výrobkov zo Západu.
- Ukrajinská armáda zaútočila na centrum Donecka.
- 22. augusta – Ruský humanitárny konvoj dorazil do Luhanska. Kyjev obvinil Moskvu z porušovania medzinárodného práva.
- 25. augusta – Protiofenzíva povstalcov.
- 26. augusta – Prvé rokovanie Putin – Porošenko medzi štyrmi očami v Minsku.
Obama označil prímerie za nádejné, no je tiež skeptický
Americký prezident Barack Obama vidí nové prímerie ako nádejný krok, zároveň je ale skeptický. Šéf Bieleho domu na záver summitu NATO vo Walese vyhlásil, že vzhľadom na predchádzajúce skúsenosti si nie je istý, či separatisti pokoj zbraní dodržia a či Rusi prestanú narušovať ukrajinskú zvrchovanosť.
„Podporujeme prezidenta Petra Porošenka a jeho aktivity. Proruskí separatisti musia dodržať svoje záväzky,“ uviedol Obama a zopakoval, že NATO poskytne ukrajinskej armáde finančnú pomoc v niekoľkých oblastiach. Ako však americký prezident dodal, ak prímerie vydrží, mohli by byť zrušené aj sankcie proti Rusku.
Obama sa vyjadril aj k hrozbe, ktorú predstavuje hnutie Islamský štát, ten v uplynulých týždňoch obsadilo rozsiahle územia v Iraku a Sýrii. Ako uviedol, USA podnikli už zhruba stovku leteckých úderov na pozície islamistov a dúfajú, že budúci týždeň bude vytvorená nová iracká vláda, s ktorou budú koordinovať ďalší postup.