„Informácie o tom, kde by táto útočná skupina mohla byť vytvorená a kde by mala pôsobiť, pravdepodobne v Poľsku, napovedajú, že ide o nepriateľský akt voči Rusku. Viac ako nepriateľský,“ zdôraznil Puškov v ruskej spravodajskej televízii Rossija 24.
Trval na tom, že Rusko nikoho neohrozuje, a dodal, že „zrejmým cieľom je vyľakať a zastrašiť Rusko“, hoci táto krajina „neprejavuje žiadnu agresiu ani agresívne úmysly voči Európe a európskym krajinám“.
Puškov podľa agentúry TASS pochybuje, že by USA išli tak ďaleko a otvorili vojenské základne na Ukrajine. „Rusko žiadnym spôsobom neohrozuje Spojené štáty, avšak umiestnenie americkej vojenskej infraštruktúry v blízkosti Ruska by bolo ťažkou ranou v rámci dlhodobých americko-ruských vzťahov,“ poznamenal.
NATO na svojom summite reagovalo okrem iného na nové bezpečnostné prostredie, ktoré vzniklo v Európe kvôli konfliktu na Ukrajine. Aliancia sa dohodla na vytvorení novej jednotky rýchleho nasadenia, ktorá bude schopná do 48 hodín zasiahnuť v kríze v akejkoľvek členskej krajine.
Má mať až 5 000 ľudí, ktorí budú mať pripravené zázemie vo východných štátoch aliancie. Detaily sa budú ešte spresňovať, aj keď už v piatok z dejiska summitu prenikla informácia, že by mohlo byť veliteľstvo tejto jednotky zrejme v poľskom Štetíne.
Hlavné závery summitu NATO vo Walese
Ukrajina, Rusko, Gruzínsko, Čierna Hora
- Spojenci odsúdili ruskú anexiu Krymu a agresiu na východe Ukrajiny, kde podľa nich operujú tisíce ruských vojakov so stovkami kusov techniky.
- NATO má pochybnosti o ruských mierových ponukách, za dôležité pokladá to, čo sa skutočne stane.
- Prezident Petro Porošenko si vypočul jednoznačnú podporu aliančných krajín.
- Aliancia prispeje k reformám ukrajinského bezpečnostného sektora v oblastiach ako je kybernetické obrana, logistika, veliteľské a komunikačné systémy, tiež s rehabilitáciou zranených vojakov a podobne.
- Pre tieto účely vyčlení NATO do špeciálnych finančných fondov 15 miliónov eur.
- Ďalšiu podporu môže Kyjev získať pri dvojstranných rokovaniach, s niektorými spojencami zrejme rokuje aj o dodávkach zbraní.
- NATO sa ďalej riadi politikou otvorených dverí, žiadna tretia krajina nemá nad prípadným ukrajinským vstupom právo veta.
- Aliancia výrazne posilňuje spoluprácu s Gruzínskom, cieľom je jej príprava na prípadné členstvo.
- Najneskôr na konci budúceho roka NATO posúdi, či na základe dosiahnutých zmien ponúkne členstvo Čiernej Hore.
Irak, Sýria, Blízky východ a Islamský štát (IS)
- IS je jednoznačným nebezpečenstvom pre občanov Iraku a Sýrie.
- Pokiaľ bude ohrozená bezpečnosť členskej krajiny, nebude NATO váhať s prijatím potrebných krokov v rámci kolektívnej obrany.
- Predovšetkým USA presadzujú akciu voči IS, vrátane vojenského zásahu, podporu podľa agentúr vyjadrila Británia, Nemecko, Kanada, Turecko, Francúzsko, Taliansko, Poľsko, Dánsko a tiež Austrália, ktorá nie je členom NATO.
- Aliancia by vážne zvážila žiadosť Iraku o pomoc s výcvikom, zatiaľ však žiadnu nedostala.
- NATO rozširuje partnerskú spoluprácu s Jordánskom.
Afganistan
- Spojenci sú odhodlaní po konci misie ISAF pokračovať od začiatku budúceho roka v menšej výcvikovej misii s názvom Resolute Support (Rozhodná podpora), k jej spusteniu ale doteraz chýbajú potrebné zmluvy.
- NATO predpokladá pomoc s financovaním afganskej armády a polície, ktoré od začiatku budúceho roka prevezmú plnú zodpovednosť za bezpečie v krajine.
Reakcia na zmenené bezpečnostné prostredie:
- Aliancia prijala Akčný plán pripravenosti, detaily teraz pripravia vojenskí odborníci.
- Súčasťou plánu je vznik niekoľkotisícového „hrotového“ zoskupenia, ktoré dokáže zasiahnuť do krízovej situácie na území členskej krajiny najskôr do 48 hodín. Pôjde o súčasť existujúcich síl rýchlej reakcie (NRF), k dispozícii má byť letecká aj námorná podpora.
- Aby mohlo zoskupenie „cestovať rýchlo a udrieť tvrdo“, bude mať vo východných členských krajinách dopredu pripravené zásoby, vrátane munície a paliva, posilniť sa má aliančná logistika.
- Plán počíta s reformou síl rýchlej reakcie, zmenou veliteľských štruktúr, aktualizáciou obranných plánov alebo posilnením spravodajstva, aby NATO „vedelo, čo sa okolo neho deje“.
- Súčasťou plánu je posilnenie a modernizácia potrebnej infraštruktúry na východe NATO, napríklad letísk a prístavov.
- Členské krajiny prestanú znižovať obranné výdavky.
- Do desiatich rokov by ich naopak mali zvýšiť na odporúčané dve percentá hrubého domáceho produktu.
- Pri určovaní výšky obranných výdavkov by mali spojenci zohľadniť zlepšovanie stavu svojho hospodárstva.
- Ak bude dvojpercentná hodnota dosiahnutá, mali by krajiny pätinu rozpočtu vydávať na investície, predovšetkým do kľúčového moderného vybavenia.
- NATO zlepší kybernetickú obranu na aliančných, ale aj na národných úrovniach.
Budúci summit sa bude konať v Poľsku v roku 2016.