V hre sú úvahy o geopolitických záujmoch veľmocí, o imperiálnych snahách Kremľa vrátiť sa čo najbližšie k hraniciam podobným bývalému ZSSR. Sú to aj historické súvislosti a rovnako tiež integračné ambície Ukrajiny dostať sa do Európskej únie, čo narazilo na odpor Ruska, no bruselskí politici túto skutočnosť podcenili.
Premiér Robert Fico vyhlásil, že ľudia na Slovensku veľmi dobre vedia, o čo ide na Ukrajine. "Je to spor medzi USA a Ruskou federáciou o vplyve na Ukrajine,“ povedal. Podľa neho tento geopolitický súboj poškodzuje Európu ako takú. Podobný názor vyslovil aj bývalý politik a niekdajší šéf KDH Ján Čarnogurský, podľa ktorého je geopolitický súboj najrozhodujúcejšou príčinou súčasnej krízy.
Naopak, bývalý šéf sekcie obrany stálej delegácie SR pri NATO Jaroslav Naď uviedol, že vojenský konflikt na Ukrajine je zástupný a vytvorilo ho Rusko, pretože sa Ukrajina priblížila k EÚ. "Rusko dnes považuje EÚ za organizáciu, ktorá stojí proti osobným záujmom Vladimira Putina a Ruskej federácie v budovaní eurázijskej colnej únie,“ zhodnotil Naď.
Podľa neho sa Rusko nevie vyrovnať s tým, že by stratilo Ukrajinu ako člena eurázijskej únie. "Bez Ukrajiny táto únia nemá absolútne žiadny význam, a to si Rusko veľmi dobre uvedomuje,“ podotkol analytik Naď. Pripomenul, že Ukrajina by bola po Rusku v takejto únii najväčším partnerom a obidve krajiny by boli jej jadrom popri Arménsku, Bielorusku či Kazachstane.
"Rusi jednoducho očakávali, že na hranici Slovenska, Poľska, Pobaltia, Maďarska a Rumunska vznikne colná únia, ktorá pôjde ďalej na východ a Ukrajina zasahuje do srdca Ruskej federácie,“ doplnil.
Politológ Juraj Marušiak poukázal na skutočnosť, že v ukrajinskej kríze sa v prvom rade angažovala EÚ a až potom USA. "Ide o konflikt vo vnútri ukrajinskej spoločnosti. Nemyslím si, že je porovnateľné to, ako zasahujú do diania na Ukrajine USA či európski spojenci a ako zasahuje Rusko, či už anexiou Krymu, alebo poskytovaním podpory separatistom v Donecku,“ poznamenal Marušiak. Ako ďalej povedal, sama Ukrajina prejavila záujem vstúpiť do únie a hovorili o tom aj predchádzajúci prezidenti Janukovyč, Juščenko alebo Kučma.
Súčasný prezident Ukrajiny Petro Porošenko podpísal s EÚ asociačnú dohodu. Podľa Marušiaka však bola chyba a prejav krátkozrakosti európskych politikov, keď nezohľadnili prípadný postoj Ruska a očakávali bezkonfliktný podpis asociačnej dohody.
Otázkou je, či sa v budúcnosti skutočne Ukrajina začlení do EÚ. Analytici neočakávajú, že by proces vstupu do EÚ nadobudol rýchle tempo. Skôr naopak. Expolitik Ján Čarnogurský sa zmienil o desaťročiach. Politológ Marušiak tvrdil, že Ukrajine sa musí poskytnúť perspektíva členstva, hoci dnes sú rozdiely medzi ňou a súčasnou úniou obrovské. "Neudeje sa to v horizonte možno ani budúcich desiatich rokov,“ podotkol.
Veľa bude podľa Marušiaka závisieť aj od okolností vývoja súčasného konfliktu na Ukrajine a následnej stabilizácii situácie po jeho skončení. Na historické súvislosti ukrajinskej krízy poukázal politológ Michal Horský. Podľa neho kľúčom k bezprecedentnej podpore vlastných občanov je pre Putina nielen aktuálne pozadie sporu, ale má aj svoje historické korene.
"Aj my sme zabudli, že každý Rus prinajmenej začína svoje historické poznanie o koreňoch svojho štátu výrokom, že jeho základným kameňom je Kyjevská Rus. Rusko sa obáva o kolísku svojho štátu voči Európanom a svojou aktivitou na Ukrajine sa vyčleňuje z kontextu európskych dejín a vracia sa k vlastným viac ako tisícročie starým koreňom,“ dodal Horský.