Čoraz viac však počuť hlasy, podľa ktorých spomínané ticho je tichom pred búrkou. Zatiaľ ale ticho prerušil ukrajinský prezident Petro Porošenko. V pondelok počas pracovnej návštevy prístavu Mariupoľ totiž pri stretnutí s robotníkmi nahlas tvrdil, že počas trvania prímeria sa Kyjevu „podarilo oslobodiť 1¤200 zajatcov“. Ide o jeden z dvanástich bodov Minského protokolu.
Pritom však povstalci v Donbase včera informovali, že práve Kyjev zdržuje výmenu zajatcov. „Doteraz nemáme zoznam ľudí zajatých ukrajinskou stranou, ktorá hovorí o 200 až 300 zajatcoch. Ibaže ďalších tisíc našich stúpencov z radov civilistov je nezvestných a možno predpokladať, že sú medzi zajatcami. Môže sa tak stať, že napokon my zajatcov prepustíme a Kyjev nie,“ informoval v pondelok portál povstalcov Novorusinform.
Porošenko má problém
Mnohí sa sústreďujú ani nie tak na problém výmeny zajatcov ako na otázku, či dokáže ukrajinský prezident Petro Porošenko udržať na uzde sily, ktorým zastavenie paľby nevyhovuje. Odhaduje sa, že potrvá iba niekoľko málo dní, ktoré potrebujú obe strany na chytenie druhého dychu. V prípade gárd v boji proti vzbúrencom na Donbase. To, že ide len o „technickú prestávku“, dali najavo aj prezidentovi Porošenkovi gardisti z práporov radikálov, ako je Azov, Ajdar či Pravý sektor.
„On (Porošenko – pozn. red.) nás doteraz nelegalizoval. Ak chcú, aby sme plnili rozkazy, tak nech nás najprv legalizujú. Zatiaľ však nemáme oficiálny štatút: de iure sme vojenskou formáciou, ktorá stoji mimo zákona, obyčajná banda, a tak môžeme robiť, čo chceme,“ vyjadrila sa na jednej zo sociálnych sietí za radikálov k záväzkom z Minska Alena Belozerskaja, známa ukrajinská novinárka, považovaná za kronikárku radikálneho hnutia.
Aj podľa Ihora Mosijčuka, poslanca Kyjevskej mestskej rady a tlačového tajomníka práporu Azov v jednej osobe, „skutoční vlastenci nepotrebujú mier podľa Porošenka“. Ibaže podľa kyjevského politológa Michaila Pogrebinského „s protokolom z Minska by prezident Porošenko nebol súhlasil bez predchádzajúcich konzultácií s EÚ a USA“. Podľa politológa tým skôr, že postoj kabinetu Arsenija Jaceňuka je opačný.
Dohoda a jej realizátori
Jedna i druhá strana sporu tvrdili, že prímerie bude trvať do prvého výstrelu. Ibaže výstrelov bolo od jeho platnosti už neúrekom. V tejto súvislosti politológ Alexandr Perendžiev pripomína, že „existujú dohody na vysokej úrovni a na druhej strane sú reálni ľudia, ktorí stoja jeden proti druhému“.
Podľa neho je len otázkou niekoľkých dní, keď si jedna zo znepriatelených strán nájde zámienku a opätovne spustí paľbu. Tým skôr, že prápory dobrovoľníkov, aspoň podľa doterajšieho vývoja, nikomu nepodliehajú. Otvorene tvrdia, že ak sa situácia nebude vyvíjať podľa ich predstáv, tak prídu do Kyjeva „urobiť poriadok“.
Ľaško: Je to vlastizrada
Olejom do ohňa sú v tomto prípade slová šéfa Pravého sektora a poslanca parlamentu Ihora Ľaška, ktorý dohody z Minska považuje dokonca za vlastizradu a jedným dychom dodáva, že jeho strana sa zúčastní na parlamentných voľbách 26. októbra. Pritom pre mnohých je doteraz dosť ťažké si predstaviť, že o miesto v poslaneckých laviciach sa budú uchádzať predstavitelia síl, ktoré sa zúčastnili na štátnom prevrate, na masových nepokojoch, strieľali do príslušníkov polície a hádzali do nich fľaše s horľavinou.
Pravý sektor si však verí. A to napriek tomu, že v najnovšom prieskume verejnej mienky získal podporu iba 0,9 percenta hlasov. Prah zvoliteľnosti je pritom päť percent. Laškovi radikáli sa však spoliehajú na koalíciu s ďalšími nacionalistami zo strany Sloboda. Pomôcť preraziť do parlamentu by Pravému sektoru malo nielen ním neustále zvýrazňovanie vlastenectva, zdôrazňovanie nedotknuteľnosti územnej celistvosti a obnovy hospodárstva, ale aj „právo všetkých občanov vlastniť a nosiť zbraň“. O tom všetkom má rozhodnúť zjazd strany už 13. septembra.
Aj keď dohody z Minska väčšina pozorovateľov privítala ako malý, ale predsa len krok k trvalému urovnaniu konfliktu, časť reakcií poukázala aj na slabiny Minského protokolu.
„Šance, že prímerie prinesie trvalý mier, sú mizivé,“ tvrdí napríklad vo víkendovom vydaní britský Sunday Times. Za hlavný nedostatok výsledkov tretieho kola kontaktnej skupiny považuje chýbajúcu dohodu o štatúte územia, ktoré kontrolujú odporcovia vlády v Kyjeve.
„Existuje nebezpečenstvo, že obe strany skončia v slepej uličke a východ Ukrajiny nabitý zbraňami ostane vo vzduchoprázdne. Pre Kyjev by to znamenalo koniec ambíciám týkajúcim sa vstupu krajiny do EÚ aj NATO, proti čomu je Moskva,“ komentujú vývoj noviny.