Správu, ktorú umiestnil na Facebooku, bleskovo prevzali svetové agentúry. Podobne pohotovo prišli ohlasy, ktoré fakticky označili Lucenkove slová za výmysly. Mimochodom, tento vplyvný ukrajinský politik je známy tým, že dôležité informácie zvykne často oznamovať na sociálnych sieťach.
Lucenko sa odvolával na jeden z výsledkov summitu NATO, o ktorom dovtedy nikto nemal tušenia. „Dosiahli sme dohodu, že získame vojenských poradcov a podporu v podobe modernej výzbroje z USA, Francúzska, Talianska, Poľska a Nórska,“ napísal na Facebooku bez ďalších podrobností.
Prekvapené krajiny
Zaskočená nórska diplomacia reagovala ako prvá, keď upozornila, že Oslo sa obmedzuje na účasť na dvoch vojenských cvičeniach na Ukrajine a o dodávke zbraní nemôže byť reč. Poľsko zdôraznilo, že na summite NATO sa nehovorilo o vojenskej pomoci Kyjevu. „Nedali sme žiadnu ponuku pomoci určenú na zabíjanie,“ ohradil sa podľa agentúry Reuters nemenovaný americký predstaviteľ.
„Taliansko pripravuje balíček vojenskej pomoci, ktorá neslúži na zabíjanie; patria do nej nepriestrelné vesty a prilby,“ citoval Reuters zdroj z talianskeho ministerstva obrany.
Čisto hypoteticky, aj keby Lucenko mal pravdu (a členovia NATO by zahmlievali alebo otvorene popierali tajnú dohodu, ako to urobili), nemohol si vybrať nevhodnejší čas na oznámenie takej správy. Keď sa ozval na Facebooku, neuplynulo ani 48 hodín od zavedenia prímeria medzi ukrajinskou armádou a proruskými povstalcami. Horšie si to už nemohol načasovať – poskytol šancu na obviňovanie Západu, že ide Kyjevu vojensky pomôcť v čase, keď sa vkladá nádej do krehkého prímeria.
Po spŕške dementi od zmienených štátov NATO Lucenko zaradil spiatočku, pričom z časti hmlistých slov nakoniec nie je jasné, aká je pravda. „V súvislosti s popretím mojej informácie o vojenskej pomoci Ukrajine považujem za potrebné povedať: Viem, že je to veľmi špeciálna téma, ale nevedel som, aká špeciálna je. Ospravedlňujem sa všetkým, čo boli nútení komentovať túto záležitosť,“ uviedol na Facebooku.
Bitkár z letiska
Lucenko zaujal aj najnovším príspevkom na svojom blogu. Vojenským plánovačom predostrel zvláštny návrh, ako by dospeli k víťazstvu na juhovýchode Ukrajiny. Myslí si, že ešte nenastal vhodný čas zaútočiť proti separatistom, ale správnou prípravou sa dosiahne cieľ.
Za barličku si vzal niekdajšiu vojnu na Balkáne. „Ako príklad môže slúžiť Chorvátsko. Po zabratí Vukovaru juhoslovanskou armádou boli Chorváti prinútení súhlasiť s existenciou Republiky Srbská Krajina. Tri roky netrpeli, budovali ekonomiku a armádu. A potom počas niekoľkých hodín tankového útoku zmietli separatistov zo svojho územia,“ napísal Lucenko.
Lucenko zostal činorodý v politike napriek tomu, že keby žil niekde na Západe, musel by sa takmer istotne stiahnuť z verejného života. V máji 2009 odstúpil z funkcie ministra vnútra. Tvrdil, že sa stal obeťou nafúknutého prípadu s tým, že v pozadí videl mocenské trenice na Ukrajine. Opozícia vtedy blokovala činnosť parlamentu, kým im Lucenko priamo nevysvetlí svoju kauzu. Nakoniec poslal list o demisii.
Škandál spočíval v tom, že Lucenka a jeho syna nechceli zamestnanci nemeckého letiska pustiť do lietadla. Obaja boli opití. Strhla sa bitka, pri ktorej podgurážení zranili štyroch policajtov. Z cely ich prepustili po vytriezvení. Lucenko najprv klamal so slovami, že zmeškal let. Neskôr použil inú lož, keď vyhlasoval, že policajti napadli syna, a preto ho bránil.