Putin znovu telefonoval s Porošenkom

Šéf Kremľa Vladimir Putin v utorok ukrajinského prezidenta Petra Porošenka znovu uistil o pripravenosti Ruska napomáhať mierovému riešeniu ukrajinského konfliktu.

09.09.2014 14:09 , aktualizované: 20:24
Putin, Porošenko Foto: ,
Prezidenti Ukrajiny a Ruska Petro Porošenko (vpravo) a Vladimir Putin si na archívnej fotografii v Minsku podali ruky na úvod summitu o ukrajinskej kríze.
debata (30)

Oznámila to agentúra ITAR-TASS s odvolaním sa na obsah ich telefonického rozhovoru. Obaja štátnici spolu o riešení krízy telefonicky hovorili už v sobotu a v pondelok. „Putin v telefonickom rozhovore s Porošenkom potvrdil pripravenosť Ruskej federácie naďalej napomáhať mierovému urovnaniu krízy,“ uviedla ruská agentúra.

„Počas rozhovoru zdôraznil dôležitosť toho, aby strany vnútroukrajinského konfliktu zabezpečili stabilný režim prímeria na juhovýchode krajiny,“ citoval ITAR-TASS tlačovú službu Kremľa.

Putin s Porošenkom v pondelok podľa stručnej správy Kremľa „diskutovali o opatreniach, ktoré by pomohli mierovému riešeniu situácie na juhovýchode Ukrajiny“.

Utorková beseda oboch štátnikov bola podľa ruskej agentúry venovaná aj „aktuálnym témam hospodárskej spolupráce“. Putin a Porošenko sa dohodli, že budú pokračovať v riešení otázok, ktoré vyplynuli z podpisu zmluvy o pridružení Ukrajiny k Európskej únii.

Rusko v súvislosti s podpisom asociačnej zmluvy trvá na prehodnotení hospodárskych vzťahov s Ukrajinou. Moskva sa obáva, že masový prísun európskeho tovaru bezcolne dovážaného na Ukrajinu môže ohroziť stabilitu ruského vnútorného trhu.

Počas prímeria v Donbase zahynulo päť ukrajinských vojakov

Päť ukrajinských vojakov prišlo o život a ďalších 33 utrpelo zranenia od vyhlásenia prímeria, ktoré v piatok uzavreli predstavitelia Kyjeva a proruských separatistov. Oznámil to hovorca bezpečnostnej rady Andrij Lysenko. Separatisti podľa neho zatiaľ prepustili 648 z približne 1 200 zajatých ukrajinských vojakov.

„Za posledných 24 hodín nikto nezahynul, ale za predchádzajúce dni od podpísania minského protokolu (o prímerí) sme zaznamenali smrť piatich ukrajinských vojakov, ďalších 33 bolo zranených,“ povedal Lysenko podľa denníka Ukrajinská pravda. Separatisti podľa hovorcu strieľali na vojakov v 89 prípadoch.

Ukrajinský prezident Petro Porošenko počas pondelkovej návštevy Mariupoľa oznámil, že Kyjev od povstalcov už prevzal 1 200 zajatcov. Podľa Lysenka sa ale prezidentovo číslo vzťahovalo na celkový počet zajatcov.

„Podľa informácií generálneho štábu celkovo prepustili 648 ľudí a pracuje sa na oslobodení ešte ďalších približne 500 zajatcov,“ povedal hovorca. Jeden z predákov proruských separatistov z Donecka Andrej Pugin skôr oznámil, že výmena všetkých zajatcov sa pripravuje na stredu.

Rebeli zo susednej, takisto neznanej, „Luhanskej ľudovej republiky“ v utorok podľa agentúry Interfax ohlásili, že sa plánujú do konca týždňa prepustiť všetkých 863 zajatých ukrajinských vojakov.

Lysenko sa podľa agentúry Reuters nezmienil o tom, koľko povstalcov má byť podľa dohody o prímerí prepustených z ukrajinského zajatia. Sami separatisti podľa denníka Ukrajinská pravda počítajú s 311 ľuďmi, ktorí majú byť v zajatí na ukrajinskej strane. Tento údaj však nebolo možné overiť.

Ministerstvo obrany v Kyjeve skôr uviedlo, že počas prímeria prišli o život štyria ukrajinskí vojaci a 29 ďalších utrpelo zranenia. Náčelník zdravotného odboru ministerstva Vitalij Andronatij tiež informoval, že momentálne je v starostlivosti vojenských nemocníc 1 173 zranených, ďalších 94 je v starostlivosti civilných kliník. Vojenskí lekári ošetrili celkovo 2 517 zranených.

Doneck v noci znovu ostreľovali

Doneck sa podľa miestnych úradov stal v noci opäť terčom delostreleckého ostreľovania. Črepiny zranili jednu ženu, uviedol denník Ukrajinská pravda a dodal, že paľba poškodila niekoľko domov, vrátane školského internátu.

Napriek jednotlivým incidentom zainteresované strany tvrdia, že prímerie, uzavreté v piatok v Minsku ako súčasť širšieho mierového plánu, sa vcelku dodržiava. Občas však hlásia sporadické prestrelky, obzvlášť pri Donecku a pri prístavnom meste Mariupoľ. Tam krátko po začatí prímeria pri paľbe separatistov zahynula jedna žena a štyria ďalší civilisti boli zranení.

Konflikt na východe Ukrajiny si od polovice apríla podľa OSN vyžiadal už viac ako 3 000 mŕtvych, a to vrátane 298 obetí z malajzijského boeingu, ktorý 17. júla zostrelili nad východnou Ukrajinou. Zo zodpovednosti za túto tragédiu sa vzájomne obviňujú Kyjev, proruskí separatisti a Moskva.

Moskva chce rokovania o osude východnej Ukrajiny

Šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov vyzval Kyjev na rýchle začatie rozhovorov s povstalcami o budúcom postavení východu Ukrajiny.

Ukrajinské vedenie a proruskí separatisti sa pritom naďalej rozchádzajú v pohľade na budúcnosť povstaleckých „ľudových republík“, vyhlásených na východe krajiny. Povstalci požadujú „nezávislosť“ pre celú Doneckú a Luhanskú oblasť, avšak Kyjev je ochotný udeliť „osobitné postavenie v rámci jednotnej Ukrajiny“ iba územiam priamo ovládanými povstalcami. Tí majú vo svojej moci zhruba tretinu z oboch oblastí.

„Pevne trváme na sebaurčení v administratívnych hraniciach Doneckej a Luhanskej oblasti,“ povedal ruskej agentúre Interfax Andrij Purgin, ktorý sa označuje za prvého podpredsedu vlády Doneckej ľudovej republiky. Obidve oblasti by podľa Purgina mali mať s Ukrajinou spoločný len „kultúrny a ekonomický priestor“, inak by mali byť úplne nezávislé.

Poradca prezidenta Petra Porošenka, bývalý minister vnútra Jurij Lucenko však v ukrajinskej televízii vyhlásil, že piatková dohoda z Minsku jasne hovorí, že „osobitné postavenie“ sa má týkať iba „okresov dočasne nekontrolovaných ukrajinskými úradmi“. Táto „špeciálna zóna“ za demarkačnou čiarou by mala byť podľa Lucenka starostlivo izolovaná, kontrolovaná a ohradená aj stavebne od zvyšku krajiny, akokoľvek by súčasne zostala neoddeliteľnou súčasťou Ukrajiny.

Podľa dvanásťbodovej minskej dohody by mal Kyjev okrem iného pristúpiť k „decentralizácii moci“. Ale podľa tlače je dohoda spísaná natoľko diplomaticky, že údajne dáva obom stranám úplnú voľnosť pri jej výklade.

„Ustanovenia (minskej dohody) sú v mnohom len rámcové,“ pripustil v utorok pred novinármi aj šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov. Zároveň vyzval Kyjev na rýchle začatie rozhovorov s povstalcami, ktoré by dopodrobna spresnili postavenie juhovýchodnej Ukrajiny.

Prímerie sa podľa ruského ministra vcelku dodržiava, hoci dochádza k incidentom, z ktorých sa obe strany navzájom obviňujú. Viac vraj Lavrova znepokojuje koncentrácia ukrajinských vojsk, ktorá podľa neho môže naznačovať prípravy na útok.

30 debata chyba
Viac na túto tému: #Rusko #Ukrajina