„Sme pripravení urobiť poriadok v krajine a v plnom rozsahu využiť plody ľudovej revolúcie, prísť do Kyjeva a povedať, čo si myslíme,“ ohlásil ultranacionalista Jaroš jednu zo svojich téz v predvolebnej kampani, ktorá sa nedávno začala. „Ľudia na juhovýchode umierajú a zločinci v Kyjeve nezásobujú vlastencov zbraňami,“ konštatuje sa na internetovom portáli Pravého sektoru.
„V Európe by takúto extrémistickú stranu zakázali,“ reaguje renomovaný ukrajinský politológ Michail Pogrebinskij o. i. na zákon presadzovaný Pravým sektorom, podľa ktorého právom každého Ukrajinca by malo byť vlastníctvo a nosenie zbrane na verejnosti. O tom, kto bude schvaľovať zákony, musia rozhodnúť samotní ukrajinskí voliči. O ich hlasy sa však čoraz viac usilujú bojovať nacionalisti, ktorí zrovnali so zemou Slaviansk a Kramatorsk a ani dnes neberú vážne prímerie a rozkazy z Kyjeva. Ako v tejto súvislosti tvrdí väčšina analytikov, Kyjev tak musí platiť za svoje dlhy. Zatiaľ sa navonok tvári, že nič nie je zlé na plánoch jarošovcov a im podobných.
„Pochopiteľne, že prezident Porošenko, šéf parlamentu Turčynov, ako aj premiér Jaceňuk nemôžu nič robiť s Pravým sektorom, ktorý ich podporoval na Majdane. Napríklad ho nemôžu postaviť mimo zákona. A tak v budúcnosti bude strana extrémistov kompromitovať parlament,“ pripúšťa politológ Leonid Poľakov. Vlažný prístup vládnej moci v Kyjeve k ultranacionalistom môže signalizovať podľa viacerých aj ukrajinských pozorovateľov dve veci: jej neisté postavenie a politickú nezrelosť, ak nie celého politického systému, tak aspoň parlamentu. Aj ďalší nacionalistickí hráči, napríklad v strane Sloboda, bažia po moci. Lenže už pred štyrmi rokmi Európsky parlament stranu charakterizoval ako „xenofóbnu“ a „antisemitskú“. Boli to napríklad jej poslanci, ktorí v rámci „parlamentnej demokracie“ vypoklonkovali zo snemovne komunistov a dnes tlačia na súd, ktorý rozhoduje o ich osude v parlamente.
Všeobecne sa zatiaľ očakáva, že parlamentné voľby vyhrá Blok Porošenka, ktorému šéfuje Jurij Lucenko, najnovšie známy viacerými škandalóznymi vyhláseniami. Loviť by strana mala v liberálnych vodách. Podľa odborníkov sa však k liberalizmu hlási približne iba 30 percent spoločnosti. Aj preto sa práve Porošenko ponáhľal s vyhlásením predčasných volieb.
„Čím dlhšie by sa odkladali, tým viac by boli horšie prezidentove výsledky hlasovania. V prvom roku mandátu hlavy štátu jeho rating vždy zaznamenal pokles. Bolo to v prípade všetkých doterajších ukrajinských prezidentov,“ upozornil politológ Vladimir Fesenko.
O volebné hlasy sa pobije aj nezávislý poslanec Oleh Laško, ktorý má veľmi blízko k Pravému sektoru. „Aj keď je v úlohe neskrotného banditu, očakáva sa, že môže získať až desať percent hlasov,“ predpovedá politológ Pogrebinskij šance „hrdinu“ škandálov v parlamente a sponzora práporu Ukrajina. Ambície vo voľbách neskrýva ani strana vedená exministrom obrany Anatolijom Geraščenkom, ktorú tvoria podľa politológov „rusofobi s teroristickými maniermi“.
K volebnému cieľu pôjde samostatne aj Jaceňuk a Tymošenková. Naposledy menovaná sa už chystá v Kyjeve spustiť tzv. protimajdan s cieľom prilákať rozčarovaných Ukrajincov. A tých je čoraz viac. Hlavným cieľom Tymošenkovej však zostáva celonárodné referendum o vstupe do NATO. A to napriek signálom z Bruselu, že ide o predčasný krok. Napokon o tom, akú predstavu o mieri na Ukrajine ma Tymošenková, svedčia jej slová zo záznamu súkromného telefonátu. Podľa nej treba na Donbas zhodiť atómovú bombu. Ako bude Donbas hlasovať, a či vôbec bude, Tymošenkovú zatiaľ nezaujíma.
A tak v novom 450-člennom parlamente budú mať podľa doterajšieho vývoja prevahu radikáli. O nejakom zoskupení širokospektrálnych síl na pôde snemovne zatiaľ niet ani stopy.