Poľsko povedie Železná Ewa

Ten sa chystá do Bruselu, kde sa od decembra stane predsedom Rady Európy. Prezident Bronisław Komorowski potvrdil, že zostavením vlády poverí kandidátku koalície Kopaczovú, pretože si uvedomuje potrebu rýchlej stabilizácie poľskej politickej scény.

Nová vláda by sa podľa odhadov mohla vytvoriť už do 22. septembra, pred uplynutím zákonom stanovených 14 dní a do odchodu poľského prezidenta na Valné zhromaždenie OSN.

O funkcii nepremýšľala

Päťdesiatsedemročná Kopaczová sa dovtedy bude musieť vzdať funkcie predsedníčky Sejmu, ktorú vykonáva tretí rok. V histórii Poľska sa stane iba druhou ženou na poste premiérky. Prvou bola Hanna Suchocká, ktorá sa ocitla na čele krehkej vlády zloženej zo siedmich strán v rokoch 1992 a 1993 počas prezidentského obdobia Lecha Wałęsu.

Portál politi­ka.pl vidí medzi oboma političkami paralely. "Ewa Kopaczowá sa do úradu dostane podobne ako jej predchodkyňa z pozície osoby, ktorá naň neašpirovala, funkciu nevyhľadávala, ba dokonca o nej pravdepodobne ani nepremýšľala, na rozdiel od niekoľkých svojich bývalých či terajších straníckych kolegov.“ 

Železná Eva, ako ju občas nazývajú poľské médiá, vstupuje do funkcie z neľahkej pozície pre svoje neoblomné názory v otázkach umelého oplodnenia mimo tela ženy, nepopulárne reformy v zdravotníctve či rozhodnutie nenakúpiť vakcíny počas pandémie tzv. prasacej chrípky H1N1 v roku 2009.

Poľský komentátor Jacek Żakowski sa však neobáva, že by sa žena na čele vlády nedokázala pred útokmi protivníkov brániť: „Ak si niekto myslí, že sa spod tvrdej ruky Tuska ocitneme v jemných rúčkach Kopaczovej, tak sa mýli. Spýtajte sa ľudí na ministerstve.“

Popularitu si však Kopaczová pred blížiacimi sa krajskými aj budúcoročnými parlamentnými voľbami bude musieť u občanov i politických kolegov prácne vydobyť.

Kaczyńskému nie je po vôli

Do politiky Kopaczová vstúpila v rokoch 1998 – 2001 ako členka regionálnej samosprávy mazowieckeho územného celku za stranu Únia slobody, z ktorej, mimochodom, vyšla aj Suchocká. Pôvodným povolaním lekárka do roku 2001 pôsobila ako vedúca zdravotníckeho zariadenia v Szydlowci, mestečku vzdialenom približne 130 kilometrov od Varšavy.

V tom istom roku sa stala členkou centristickej Občianskej platformy, ktorej zakladateľom a predsedom je Donald Tusk. Postupne sa dostala až do vedenia strany, od roku 2011 bola jednou z jej podpredsedov a od decembra 2013 dokonca prvou podpredsedníčkou.

Občianska platforma v Poľsku predstavuje hlavného rivala konzervatívnej strany Právo a spravodlivosť bývalého premiéra Jarosława Kaczyńského. Ten sa síce teší, že Tusk po siedmich rokoch opúšťa premiérske kreslo, ale neoblomná žena s liberálnejšími názormi na čele krajiny mu rozhodne nie je po vôli.

Po kariérnom rebríčku už roky stúpala vytrvalo hore. Od poslankyne po post vo výbore pre zdravotníctvo v tieňovom kabinete Občianskej platformy až po funkciu ministerky zdravotníctva v roku 2007.

Na tomto poste rozhnevala mnohých svojich kolegov aj občanov hneď niekoľkými rozhodnutiami. V roku 2009 odmietla nakúpiť vakcíny proti prasacej chrípke, na ktorú v Poľsku dohromady umrelo viac ako 180 ľudí. „Beriem na seba všetku zodpovednosť, nezmením svoju stratégiu, vakcíny nepotrebujeme,“ bránila sa vtedy.

Mnohých Poliakov si pohnevala, keď poukázala na možnosť umelého prerušenia tehotenstva v prípade 14-ročného dievčaťa, ktorému zákrok odmietli vykonať dve nemocnice v Lubline. Na poste ministerky zdravotníctva konala zhodne s poľským právom, ktoré potraty dovoľuje len v troch prípadoch, napríklad ak je tehotenstvo dôsledkom trestného činu, v tomto prípade pohlavného styku s osobou mladšou ako 15 rokov.

Za tento postoj ju dokonca chceli niektorí konzervatívci exkomunikovať z katolíckej cirkvi. Konzervatívnu časť verejnosti rozvedená matka jednej dcéry v neposlednom rade dráždi svojím pozitívnym názorom na dofinancovanie umelého oplodnenia in vitro, ktoré má v katolíckom Poľsku veľa odporcov.