Počas schôdzky s ruským kolegom Vladimirom Putinom sa tiež vyslovil za upevnenie vzťahov oboch veľmocí tvárou tvár rastúcim „vonkajším hrozbám“. Uviedli to agentúry AFP a Reuters s odvolaním sa na čínske oficiálne vyhlásenie.
Obaja prezidenti sa stretli tento rok už štvrtýkrát, tentoraz v tadžickej metropole Dušanbe, kde sa odohráva summit Šanghajskej organizácie pre spoluprácu, združujúcu štvoricu postsovietskych stredoázijských republík, Rusko a Čínu.
„Čína trvá na riešení ukrajinskej krízy politickými prostriedkami a vyzýva všetky strany na Ukrajine, aby čo najskôr začali rokovania,“ uviedol Si podľa čínskeho ministerstva zahraničia. Putin zoznámil kolegu s ruským pohľadom na situáciu a ocenil čínsky postoj a návrhy.
Peking ako stály člen Bezpečnostnej rady OSN opakovane vyzýva na politické riešenie krízy, ktorá sa javí ako najhoršia vo vzťahoch medzi Ruskom a Západom od konca studenej vojny. Sama Čína má však tiež geopolitické starosti pre územné spory so susedmi v regióne.
Peking anexiu Krymu nekomentoval
Čína zaujala k ukrajinskej kríze podľa Reuters opatrný postoj. Nemieni si znepriateliť kľúčového ruského spojenca, a tak ani nekomentovala referendum o pripojení Krymu k Rusku, ktoré by mohlo predstavovať zlý príklad pre vlastné vzdorujúce regióny, ako je Tibet.
Čína ale tiež hovorí, že chce pokračovať v „priateľskej spolupráci“ s Ukrajinou a že rešpektuje jej nezávislosť, zvrchovanosť a územnú celistvosť.
Moskva sa pre konfrontáciu so Západom snaží preorientovať svoju ekonomiku na východ. Vďaka uzavretiu dôležitých kontraktov, predovšetkým o dodávkach ruského zemného plynu do Číny, sa tento rok urýchlilo aproximácia ruskej a čínskej ekonomiky, pripomenula AFP.
Obe krajiny by podľa čínskeho prezidenta tiež mali „zlepšiť vzájomnú podporu, viac sa otvoriť jedna druhej a tiež si vzájomne pomáhať, aby mohli lepšie čeliť vonkajším hrozbám a výzvam“. Tiež Putin vraj charakterizoval medzinárodnú situáciu ako „nestabilnú“. Dúfa, že obe veľmoci pokročia v dôležitých projektoch týkajúcich sa ropy a plynu i jadrovej energetiky.
Putin začiatkom septembra zahájil výstavbu nového plynovodu Sila Sibíri, ktorým má od roku 2019 prúdiť ruský plyn do Číny. Plynovod dlhý 3 968 kilometrov spojí plynové polia vo východnej Sibíri s Čínou a má najdlhšiu sietí na prepravu plynu na svete. Ruský plyn ním má prúdiť do Číny od roku 2019.