V 30 regiónoch sa volia gubernátori, v 14 oblastné parlamenty, inde aspoň mestské snemy, obecné zastupiteľstvá alebo starostovia. Spolu je v hre 43 500 mandátov, pričom podľa ústrednej volebnej komisie „v priemere“ o každý mandát sa pobije šesť až sedem kandidátov. Avšak žiadna zmena pomerov v krajine, zomknutej pod vplyvom ukrajinskej krízy okolo prezidenta Vladimira Putina, sa od volieb nečaká.
„Najväčšia volebná kampaň v novodobej histórii krajiny sa konala prakticky bez povšimnutia. Konkurencia chýba, niet o čom hovoriť. Namiesto volieb sa uskutočnia symbolické referendá o predĺžení právomocí s výsledkom, že 70 až 80 percent voličov je za,“ povedal novodobý disident Valerij Fedotov, ktorý sa zatiaľ preslávil asi najmä tým, že verejne roztrhal svoju legitimáciu člena vládnucej strany Jednotné Rusko, čím ukončil sľubnú politickú kariéru už na priečke okresného činiteľa.
Teraz sa vo svojom blogu pozastavil nad tým, že ani v situácii, keď Putinovi fandí príslovečných 84 percent Rusov, nepustil režim na hlasovanie „skutočnú opozíciu“ a radšej sa uspokojil s imitovaním politického boja. Ale to pravdepodobne vypovedá o tom, že „režim nemá ani pomyslenie na samovraždu“.
Prieskum štátnej agentúry FOM v predvečer volieb dospel k záveru, že záujem Rusov o politiku či občiansku angažovanosť poklesol bezmála na nulu: viac ako 90 percent opýtaných neprejavilo počas dvoch posledných rokov v tomto smere žiadnu aktivitu. V prípade sfalšovania volieb sú vraj dve pätiny opýtaných ochotné demonštrovať, väčšina by aj tak zostala doma.
Avšak jeden z nezávislých kandidátov do moskovského snemu Maxim Kac v tlači pripomenul, že sociológovia hlásali nulový záujem Rusov o politiku aj iba dva týždne pred tým, ako v Moskve v decembri 2011 vypukli masové demonštrácie proti falšovaniu volieb a Putinovmu režimu.
Sám prezident, vzhľadom na cestu do Dušanbe, využil možnosť odvoliť v predstihu. Mimovládna organizácia Golos, monitorujúca voľby, tvrdí, že Putin pravdepodobne hlasoval v nesprávnom okrsku, ale „nikto sa mu to neodvážil povedať“. V médiách ale koluje aj iná verzia – že namiesto aby Putin šiel k urne, išla urna k Putinovi, a to aj s predsedom volebnej komisie.
Opozícia sa často sťažuje, že hlasovanie v predstihu sa mohutne zneužíva na falšovanie výsledku volieb. Najviac sťažností podľa úradnej ochrankyne ľudských práv Elly Pamfilovovej prichádza z Petrohradu, kde v predstihu vraj už odvolilo viac ako päť percent voličov, zatiaľ čo celoštátne toto právo využilo len 1,24 percenta voličov. „Vysokú účasť zaistil organizovaný prísun penzistov a štátnych zamestnancov do volebných miestností, autobusy vypravované od škôl a nemocníc,“ napísal denník Kommersant.
Opozícia sa sťažuje aj na vhadzovanie sfalšovaných volebných lístkov. Podobná je vraj aj situácia v Samarskej oblasti a Tatarstanu.
Na Kryme, naopak, nebudú smieť hlasovať voliči, ktorí písomne odmietli ruské občianstvo: takých sa podľa ruských úradov našlo 3 440.