Výňatky z návrhu v pondelok zverejnil denník Ukrajinská pravda. Medzi doneckými vzbúrencami vyvolal podľa agentúry Interfax návrh Kyjeva chladnú reakciu. Takzvaný osobitný systém samosprávy má byť zavedený v „zóne protiteroristickej operácie“, inými slovami v častiach Doneckej a Luhanskej oblasti, ktoré sa počas takmer polročného povstania dostali pod kontrolu separatistov.
Súčasťou osobitnej administratívnej úpravy majú byť mimoriadne komunálne voľby, ktoré by sa mali konať 9. novembra. Právomoci zástupcov zvolených v týchto voľbách nesmú byť predčasne ukončené. Mimoriadnemu režimu má byť podriadené tiež vymenovanie prokurátorov a sudcov.
Povstalci v Donbase hodnotia návrh ukrajinského zákona skepticky, napísala agentúra Interfax. Možnosť novembrových komunálnych volieb nevylučujú, odmietajú však, aby sa na ich organizovaní akokoľvek podieľal Kyjev.
„Voľby určite budú, ale jedine v prípade, že sa situácia na fronte stabilizuje,“ povedal agentúre jeden z doneckých povstaleckých vodcov Miroslav Rudenko. „Voľby to nebudú ukrajinské, ale podľa zákonov ľudových republík. Porošenko ani ukrajinská vláda s nimi nič spoločné zrejme mať nebudú,“ doplnil.
„Sú to polovičaté opatrenia navrhované pod vplyvom faktickej porážky, ktorú Ukrajina v Donbase v auguste utrpela. S ohľadom na víkendové masívne ostreľovanie Donecka mierové iniciatívy Kyjeva vyzerajú divne. Čo navyše ukrajinský zákon predpisuje dnes, môže zajtra zrušiť,“ uviedol Rudenko.
Purgin: Je to projekt cudzieho štátu
Jeho kolega Andrej Purgin považuje Porošenkov projekt za záležitosť cudzieho štátu. „Je to ukrajinský zákon, pre Doneckú ľudovú republiku schvaľuje zákony náš parlament,“ uviedol Purgin označovaný za doneckého vicepremiéra.
Podľa Porošenkovho návrhu vláda a ďalšie centrálne orgány budú môcť uzatvárať s miestnymi správnymi orgánmi v Donbase zmluvy o hospodárskom, sociálnom a kultúrnom rozvoji jednotlivých regiónov. Osobitná pozornosť sa má venovať obnove vojnou zničenej infraštruktúry, vytváraniu pracovných miest a zabezpečeniu investícií. Na regióny so špeciálnym statusom má v osobitných kapitolách pamätať aj ukrajinský štátny rozpočet.
Dokument predpokladá posilnenie „dobrých susedských vzťahov“ medzi povstaleckým územím a Ruskou federáciou na základe zmlúv o cezhraničnej spolupráci. Tieto zmluvy budú mať právo uzatvárať novozvolené miestne orgány v súlade s platnými ukrajinskými zákonmi.
Návrh zákona počíta s vytvorením územných „ľudových milícií“, do ktorých môžu na základe dobrovoľnosti vstupovať obyvatelia Ukrajiny žijúci v povstaleckých regiónoch. Riadiť tieto milície majú novozvolené orgány miestnej správy.
Návrh zákona predpokladá amnestiu pre „účastníkov udalostí v Doneckej a Luhanskej oblasti“. Nikto podľa textu návrhu nesmie byť za podiel na týchto udalostiach vystavený diskriminácii alebo trestnému stíhaniu. Štát tiež zaručuje obyvateľom vzbúreneckých oblastí právo využívať ruštinu „vo verejnom aj súkromnom živote, študovať a podporovať rovnoprávny rozvoj ruštiny či akéhokoľvek iného jazyka“.
Zaviesť decentralizovanú štátnu správu ukladá Ukrajine takzvaný Minský protokol, na ktorom sa Kyjev dohodol s povstalcami predminulý týždeň v bieloruskej metropole. Hlavnou súčasťou protokolu je dohoda o prímerí, ktorú bojujúce strany s väčšími či menšími problémami dodržujú.