„Jediná z manželiek v Kremli, ktorá je ľahšia ako jej manžel“, „Komunistická lady s parížskym šarmom“ písali o Raise v zahraničí. Ako prvá „prvá dáma“ prvá prelomila dovtedy zaužívanú nepísanú tradíciu. Podľa nej manželky vedúcich sovietskych predstaviteľov ostávali v tieni oveľa známejších polovičiek. Mnohí občania ani nevedeli, ako vyzerajú manželky niektorých politických lídrov.
Životná spolupútnička prvého a zároveň posledného prezidenta ZSSR rozdávala úsmevy a optimizmus na všetky strany. Pritom prežívala aj neľahké chvíle. Jedna z najťažších ju zastihla po svadbe s Michailom Gorbačovom. V nedávno zverejnenom rozhovore pre denník Komsomolskaja pravda prvý raz priznal, že s Raisou stratili syna, pre ktorého mali už vybrané meno.
„Len čo sme sa zobrali, prišla novina – Raisa otehotnela,“ spomína Michail Sergejevič. Lekári však pôrod nepovolili. Rok predtým jeho manželka totiž prekonala ťažký reumatický záchvat. Bola na pokraji smrti. Srdce čelilo veľkej námahe. Lekári preto povedali: Vyberte si, dieťa môže, ale ani nemusí prísť na svet, ale stratíte manželku. Srdce to nemusí vydržať.
„Tehotenstvo prerušili a neskôr nám povedali, že to mal byť chlapček,“ vracia sa Gorbačov do ťažkých čias. Podľa neho nepomohli žiadne upokojujúce slová, ktorými Raisu zahrnul. Veď potomok sa mal už volať Sergej, po otcovi manžela. Až po rokoch, keď sa rodina presťahovala do Stavropoľa, sa Raisa upokojila. Vraj zásluhu na tom mala hlavne zmena podnebia. Bolo to v roku 1955, a o dva roky sa manželom narodila dcérka Ira.
Raisa Gorbačovová skončila strednú školu so zlatou medailou a na Moskovskú štátnu univerzitu ju prijali bez prijímačiek. Jej „prechodným domovom“ sa stala filozofická fakulta a na vedľajšej právnickej študoval Michail.
„Očarila ma prirodzeným správaním, maniermi, vzťahom k životu a štýlom hodným princeznej,“ spomína Gorbačov po rokoch. Okrem iného sa rada pekne obliekala. Keď sa v Nemecku zoznámila s Annou Burdovou, pojmom vo svete módy, pozvala ju do ZSSR a čoskoro sa v Moskve objavil salón Burda mode. Chcela tak vraj sovietskym ženám otvoriť okno do sveta módy.
„Nie je pravda, že šaty jej šil osobne Yves Saint Laurent. Šatník mala zaplnený výrobkami krajčírok zo salónu na Koznecovskom moste,“ vyvracia dávnu legendu Gorbi. Vznikali možno preto, lebo napríklad Margaret Thatcherová vo svojej knihe spomienok o. i. konštatovala, že šaty, aké nosila Raisa Michailovna, by aj ona nosila s radosťou.
„Raisa bola veľmi slušná, ale zároveň zraniteľná duša. Neznášala nespravodlivosť. A pritom naša rodina čelila množstvu klebiet, klamstiev. Prestal som to vnímať. Ona si to však všetko brala k srdcu. Prestavba mi vzala manželku: starosti skrátili jej život,“ nezabudol v rozhovore pre Komsomolskú pravdu pripomenúť Gorbačov.
Ovdovel v septembri. Iba päť dní pred výročím svadby, ktorú mali 25. septembra 1953. Raisa Gorbačovová prehrala na nemeckej klinike jeden z mála prehraných životných zápasov – boj s leukémiou. Nestihla už napísať pamäti, v ktorých chcela, aspoň podľa manžela, napísať pravdu o svojej rodine, ako žije. Na jednom hárku rukopisu našiel Gorbačov charakteristický titulok: Čo bolí srdce?
Z aktivít manželky prezident ZSSR
- Spoločne s akademikom Dmitrijom Lichačevom založila koncom roku 1980 Sovietsky fond kultúry a pomáhala získavať späť zo zahraničia ruské kultúrne pamiatky.
- Iniciovala budovanie múzeí vrátane múzeí Andreja Rubľova, Nikolaja Rericha a Mariny Cvetajevovej. Riadila projekty spojené s výstavbou chrámov zničených počas sovietskej moci.
- Pomáhala deťom, ktoré prežili haváriu v Černobyľskej atómovej elektrárni, mala patronát nad Ústrednou detskou nemocnicou v Moskve, bola čestným predsedom medzinárodnej asociácie Hematológovia sveta deťom. Dodnes jej podľa nej pomenovaný Inštitút detskej hematológie a transplantológie.