„Vítam rozhodnutie škótskeho ľudu zachovať jednotu Spojeného kráľovstva,“ uviedol Barroso vo vyhlásení. Komisia sa podľa neho teší, že škótska vláda aj obyvatelia v debatách o možnej nezávislosti v minulých rokoch opakovane potvrdzovali svoj „európsky záväzok“.
Komisia podľa Barrosa bude so škótskou vládou ďalej spolupracovať v oblastiach jej zodpovednosti, vrátane otázok pracovných miest a hospodárskeho rastu, energetiky, klimatických zmien, životného prostredia a lepších právnych predpisov. Barrosova komisia na jeseň končí, od novembra ju má nahradiť nový tím vedený Jeanom-Claudom Junckerom.
Predseda Európskej rady Herman Van Rompuy vo svojom krátkom vyhlásení poznamenal, že „Spojené kráľovstvo je a zostane dôležitým členom Európskej únie, čo je na úžitok všetkých občanov a členských krajín EÚ“. Pripomenul tak možnosť celobritského referenda o zotrvaní v únii, ktoré by sa mohlo uskutočniť v roku 2017.
Generálny tajomník NATO Rasmussen vo svojom vyhlásení vyjadril presvedčenie, že Británia ako zakladajúci člen aliancie bude naďalej hrať v NATO významnú úlohu a bude spojencov posilňovať. „Myslím, že európskym inštitúciám sa teraz uľavilo. Nemusia čeliť otázke, ako odpovedať na škótsku žiadosť o vstup,“ mieni Fabian Zuleeg z bruselského Strediska európskej politiky (EPC).
Jeho názor potvrdil aj zdroj z Európskej komisie, ktorý však pripomenul, že situácia sa môže – a dokonca v komplikovanejšej podobe – opakovať v novembri, keď sa má uskutočniť referendum v Katalánsku.
Únia by si podľa Zuleega z vývoja mal vziať poučenie. „Neexistovali žiadne plány, žiadne návrhy, ako sa s takou prípadnou situáciou vlastne vysporiadať,“ tvrdí.
Európska komisia dávala dlhodobo najavo, že Škótsko by sa po prípadnom získaní samostatnosti ocitlo mimo EÚ, muselo by znovu požiadať o členstvo a prejsť celým vstupným procesom. Nebolo pritom ale isté, či by sa všetky súčasné členské krajiny snažili takému rýchlemu prijatiu napomôcť. Podobná situácia by podľa všetkého nastala aj v prípade Severoatlantickej aliancie.
Lídri únijných krajín aj zástupcovia európskych inštitúcií sa podľa Zuleega často k právnym otázkam okolo európskych vplyvov škótskeho referenda vyjadrovali nejednoznačne a rozporne. Podľa analytika nemožno navyše podceniť možnosť, že rovnaká otázka sa vráti po prípadnom britskom referende o ďalšom zotrvaní v EÚ.
Hoci by prípadné škótske „Yes“ nezávislosti mohlo byť podľa Zuleega vnímané ako pozitívny signál pre podobné hnutie samostatnosti v iných únijných krajinách, obavy z akejsi reťazovej reakcie boli zrejme prehnané. „Tie hnutia majú rôzne korene, líšia sa a majú veľmi rozdielnu verejnú podporu,“ podotkol Zuleeg. Jedným z poučení zo škótskeho referenda by podľa neho ale mohlo byť, že snahy upierať ľuďom právo vysloviť sa v referende zrejme len posilňujú ich volanie po samostatnosti. „Naopak, v škótskom prípade ponuka takej možnosti viedla k udržaniu Škótska v únii,“ pripomenul Zuleeg.
Pred štvrtkovým škótskym hlasovaním boli často zmieňované napríklad katalánske snahy o nezávislosť od Madridu či dlhodobé tendencie flámsky hovoriacej časti Belgicka smerom k čo najväčšej autonómii. Podľa lídra Európskej ľudovej strany (EPP) v Európskom parlamente Manfreda Webera dali Škóti prednosť stabilite v rámci Británie i v rámci Európskej únie. „Stabilita je pre rast hospodárstva a tvorbu pracovných miest veľmi významná,“ poznamenal.
Škóti očakávajú viac právomocí
Podľa konečných oficiálnych výsledkov hlasovalo proti škótskej samostatnosti 55,3 percenta škótskych voličov (čo je 2 001 926 voličov) a za 44,7 percenta (1 617 989 voličov). Účasť v referende dosiahla mimoriadnych 84,59 percenta. Ostrovná monarchia si hlasno vydýchla, no už sa ozývajú komentáre, že Škóti hlasovali skôr rozumom ako srdcom a že strach z neznámeho prevážil nad národnou hrdosťou. Samostatnosť mala väčšinovú podporu len v štyroch z 32 volebných okrskov.
Britský premiér David Cameron potvrdil, že Škótsko dostane sľúbené nové právomoci, a vyhlásil, že nové právomoci by mali zároveň získať aj Anglicko, Škótsko a Severné Írsko.
Neúspech stúpencov nezávislosti uznal škótsky prvý minister a šéf Škótskej národnej strany Alex Salmond. „Prijímam rozhodnutie ľudu a vyzývam Škótsko, aby prijalo demokratický verdikt škótskeho ľudu,“ uviedol a vyzval Škótov k jednote. Zároveň zdôraznil, že dodrží sľub „rešpektovať výsledok a pracovať pre blaho Škótska a Spojeného kráľovstva“. Podľa neho bolo referendum a vysoká účasť „triumfom demokratického procesu“.
Výsledok hlasovania uchránil Britániu pred stratou nemalej časti jej územia. Londýn nepríde o ropné ložiská na severe a nebude musieť hľadať nové základne pre svoje jadrové zbrane, rozmiestnené práve v Škótsku. Odvrátená je aj hrozba straty vplyvu v medzinárodných inštitúciách, najmä v Európskej únii. Británia sa zrejme vyhne obdobiu finančnej nestability, ktorú mnohí v prípade rozpadu očakávali.
„Nacionalisti si síce ešte lížu bolestivé rany, zároveň ale už našli spôsob, ako získať aj napriek porážke istú satisfakciu,“ napísal nemecký denník Die Welt. Pozornosť sa tak teraz zameria na splnenie sľubu odovzdania ďalších právomocí škótskemu parlamentu v Edinburghu, ktoré Škótom prisľúbili tri hlavné britské politické strany.
Do januára má byť pripravený návrh zákona o odovzdávaní nových právomocí, hlasovať o ňom však bude až nový parlament, ktorý vzíde z volieb v máji budúceho roka.
Ústupky Londýna môžu viesť k podobným požiadavkám aj vo Walese a v Ulsteri a tiež k snahám o viac právomocí pre Anglicko. Premiér David Cameron v piatok potvrdil, že im chce vyjsť v ústrety. „Rovnako ako Škóti budú hlasovať vo svojom škótskom parlamente o daniach, výdavkoch a sociálnom zabezpečení, tak by o týchto záležitostiach malo rozhdodovať aj Anglicko, Wales a Severné Írsko,“ vyhlásil.
Výsledok referenda upokojil finančné trhy a uvoľnil politické napätie v Európe. Počas kampane sa v Škótsku objavovali aj korzické, baskické, katalánske alebo sardinské zástavy, čo posilňovalo obavy zo šírenia nacionalistických nálad i na kontinente.
Jasný výsledok referenda podporil rast akcií britských bánk a investičných spoločností. Zdvihol sa aj kurz britskej libry, ktorá sa voči euru dostala najviac za dva roky a k japonskému jenu najviac za šesť rokov.
Popredný britský akciový index FTSE 100 krátko po začiatku obchodovania vykazoval nárast o 0,7 percenta na zhruba 6 865 bodov. Viac než štyri percentá pridávali akcie finančných ústavov ako je Royal Bank of Scotland či Lloyds, ktoré majú v Škótsku sídlo.
Hlasy po škótskom referende odrážajú úľavu, smútok i neistotu
Britský premiér David Cameron: „Teraz je táto diskusia na generáciu vyriešená (…) Niet o tom sporu, nebude sa nič opakovať. Počuli sme vôľu Škótov (…) Chcem tiež oceniť stúpencov nezávislosti za ich dobre vedenú kampaň, a povedať všetkým, ktorí hlasovali za nezávislosť: ‚počujeme vás‘.“
Škótsky prvý minister Alex Salmond: „Referendum (…) bolo triumfom demokratického procesu (…) Nech sa dá povedať o tejto kampani čokoľvek, zasiahli sme časti spoločnosti, ktorých sa nikdy predtým politika netýkala.“
Britský vicepremiér Nick Clegg: „Škóti prijali toto závažné rozhodnutie zachovať našu rodinu národov pre budúce generácie (…) referendum je novou kapitolou (…) širších ústavných zmien v celej únii“.
Šéf britských opozičných labouristov Ed Miliband: „Splníme sľuby o väčších škótskych právomociach a silnejšom Škótsku (…) v nasledujúcich ôsmich mesiacoch pôjde o to, ako spoločne zmeníme našu krajinu.“
Šéf Európskej komisie José Barroso: „Vítam rozhodnutie škótskeho ľudu zachovať jednotu Spojeného kráľovstva.“
Šéfka škótske volebnej komisie Mary Pitcaithlyová: „Mám radosť, že (referendum) prebehlo celkovo bez incidentov. Ľudia boli počas dňa veľmi prívetiví. Ak museli niekde (vo volebných miestnostiach) čakať, tak rady boli veľmi krátke. Bolo skvelé sledovať humor a priateľské prejavy ľudí v radoch.“
Päťdesiatosemročný stúpenec škótskej nezávislosti Doug Bathgate: „Dnes večer nebudem tancovať.“
Šestnásťročná študentka Alexandra McKintoshová so slzami v očiach: „Som otrávená. Westminster sa nestará o Škótsko tak ako o Anglicko. Ja im neverím.“
Liberálnodmokratický poslanec za Edinburgh Mike Crockart: „Musíme zabezpečiť to, o čo ľudia žiadajú – silnejšie Škótsko v rámci Spojeného kráľovstva. A začneme hneď dnes.“
Šéf vnútropolitickej redakcie televízie ITV News Tom Bradby o britskom expremiérovi a jeho úlohe počas finančnej krízy v roku 2008 a v kampani za jednotu Británie: „Myslím, že dejiny budú ku Gordonovi Brownovi veľmi prívetivé ako k mužovi, ktorý zachránil finančný systém a úniu.“
Bývalý britský konzervatívny minister zahraničia William Hague: „Myslím, že s ďalším odovzdávaním právomocí Škótsku začína byť nepredstaviteľné, aby škótski poslanci v Londýne mohli hlasovať o všetkom, čo sa deje v Anglicku, keď, ako viete, anglickí poslanci (…) nemôžu hlasovať o mnohých veciach, ktoré sa dejú v Škótsku. To je jadro veci.“
Šéf Strany nezávislosti Spojeného kráľovstva Nigel Farage: „Angličania tvoria 86 percent obyvateľov tejto únie. Zo všetkého toho boli v posledných 18 rokoch vynechaní (…) Myslím, že väčšina Angličanov chce spravodlivé usporiadanie.“
Konzervatívny anglický poslanec Gerald Howarth: „Veľké ústavné zmeny sa nesmú uponáhľať. Ustupovanie škótskemu nacionalizmu nás zaviedlo na pokraj katastrofy.“
Duncan Mavín, vedúci finančnej rubriky európskeho vydania denníka The Wall Street Journal: „Referendum o nezávislosti poukázalo na veľké otázky okolo správy Spojeného kráľovstva. Pre investorov zostane politika zrejme neprehľadná a nepredvídateľná.“