Napriek tvrdeniu Pentagonu, že išlo cielené tzv. chirurgické zásahy cieľov, rastie aj počet civilných obetí. Dá sa očakávať, že útoky budú trvať dlho, o čom dnes vo Washingtone hovoria úplne otvorene.
„Boj proti Islamskému štátu potrvá roky. Vieme, že to bude ťažké,“ povedal v stredu BBC Kirby. Islamskí radikáli vzápätí reagovali vyhrážkou, že najnovšie aktivity Američanov a časti arabských krajín budú znamenať pre Washington druhý Vietnam.
Nepriamo to naznačil aj denník Wall Street Journal. Podľa neho oslabiť a zničiť hnutie Islamský štát totiž okrem leteckých útokov vyžaduje aj zapojenie pozemných jednotiek USA. „Čím dlhšie bude Obama v tomto smere váhať, tým dlhšie bude operácia trvať,“ upozornili noviny.
Aj v Moskve netaja obavy. Aj keď z iného pohľadu. „Nie je vylúčené, že USA začali útokmi proti Islamskému štátu a skončia bombardovaním sýrskej armády,“ dvíha prst politológ Fedor Lukianov. Renomovaný odborník na Blízky a Stredný východ Jevgenij Satanovskij išiel ešte ďalej, keď upozornil, že „USA s prekvapujúcou tvrdohlavosťou pokračujú v tom istom scenári, ktorý pochádza ešte z čias americkej angažovanosti v Afganistane v 80. rokoch a ktorý je flirtovaním s politickým islamizmom“.
Reagoval tak okrem iného na americké delenie teroristov na nebezpečných a menej nebezpečných, na opozíciu umiernenú a radikálnu.
Viacerí pozorovatelia v tejto súvislosti pripomínajú, že smutnou realitou je vyhlásenie vojny, ktorá sa nekončí a iba konštatuje existenciu problému. V prípade USA a ich aktivít v Iraku a následne v Sýrii ide podľa nejedného politológa o oneskorenú a nie najlogickejšiu reakciu na otvorenú výzvu cestou spojenia boja s reálnym a veľmi húževnatým protivníkom a starých geopolitických špekulácií, ako je napríklad plán zvrhnutia sýrskeho prezidenta Asada.
A Washington má pritom zároveň úzke kontakty s hlavnými sponzormi islamských teroristov, akými sú Katar a Saudská Arábia.
Okrem nejednotného postoja jednotlivých členov protiteroristickej koalície v Iraku a Sýrii je tu podľa portálu Islamnews aj hrozba rastúceho hnevu obyvateľov v pásme cieľov náletov.
„Za dva dni amerického bombardovania pozícií ozbrojencov hnutia Islamský štát zahynulo len v stredu v mestách Idlib, Dair as-Zore a Aleppo 24 civilistov z toho päť žien a rovnaký počet detí,“ informovala napríklad turecká agentúra Anadolu s odvolaním sa na exilovú Sýrsku organizáciu pre ľudské práva so sídlom v Londýne. Informácie získala od miestnych obyvateľov.
Hnutie Islamský štát
Radikálne islamské hnutie vzniklo v roku 2006 ako Islamský štát v Iraku a v Levante. Ide o sunnitskú džihádistickú organizáciu voľakedy blízkej teroristickej organizácii al-Kajdá. Jej cieľom je islamský štát v Iraku a v Levante. V roku 2013 sa ozbrojené zložky hnutia pridali na stranu protivládnych síl v Sýrii.
V lete tohto roku začali s totálnym útokom v Iraku. Hnutie najprv ovládlo časť západnej provincie Anbár s mestami Ramádí a Fallúdža. V polovici júna sa zmocnilo Mosulu a Tikrítu, ako aj ďalších miest na severe Iraku. Koncom júla vyhlásilo hnutie na kontrolovaných územiach kalifát a zmenilo si názov na Islamský štát.
Denne získava financie z predaja ropy. Podľa odhadov ide o zisk vo výške troch miliónov dolárov. Radikálom sa to darí pomocou roky existujúcej pašeráckej siete.