„Nesmieme byť takí stuhnutí strachom, aby sme nerobili vôbec nič,“ povedal podľa agentúry Reuters Cameron. „Musíme konať v našom vlastnom národnom záujme, aby sme ochránili náš ľud a našu spoločnosť. Teda je správne, aby sa Británia teraz posunula do novej akčnej fázy,“ podotkol.
Spojené štáty so svojimi spojencami podnikli zatiaľ na 200 leteckých útokov na pozície islamistov v Iraku. Podľa tamojšieho premiéra Hajdara Abádího radikáli z IS ovládajú najmenej štvrtinu irackého územia a sú už na prahu Bagdadu.
Cameronn uviedol, že IS má „nezdravý extrémistický pohľad na svet“. Na piatok preto zvolal britský parlament, ktorý aktuálne od polovice septembra na mesiac nezasadá, aby hlasoval o tom, či umožní britskému kráľovskému letectvu zaútočiť na ciele IS v severnom Iraku. Akciu podporujú všetky tri hlavné strany, a návrh by mal pohodlne prejsť, tvrdí Reuters.
USA a spojenci začali tento týždeň prvýkrát bombardovať aj pozície radikálov z IS v Sýrii. Cameron, ktorý sa v stredu na okraj rozpravy Valného zhromaždenia OSN zišiel k priamemu rozhovoru s iránskym prezidentom Hasanom Rúháním, v prejave neskôr vyhlásil, že Irán by mal dostať príležitosť ukázať, že môže prispieť k riešeniu v Sýrii. O tom, že by sa Británia mohla zapojiť do ozbrojenej kampane spojencov aj v tejto krajine, sa ale podľa agentúry AP nezmienil.
Británia sa ako verný spojenec Spojených štátov pred zhruba desiatimi rokmi rýchlo pridala k vojenským operáciám v Iraku a v Afganistane. Verejnosť však vojna unavila a parlament vlani zamietol letecké útoky na ciele sýrskej vlády, čo Camerona tentoraz prinútilo postupovať opatrnejšie a zaistiť si najskôr podporu naprieč stranami.
V stredu sa Cameron v OSN stretol s irackým premiérom a uviedol, že iracká vláda o britské letecké útoky požiadala. O navrhovanej ozbrojenej akcii bude vo štvrtok podrobnejšie rokovať s kabinetom. V New Yorku však vylúčil, že by súčasťou akcie bolo vyslanie britských vojakov na iracké územie.