Urobil tak na slávnostnej ceremónii v bruselskom sídle aliancie. Na akcii sa zúčastnili najvyšší civilní aj armádni predstavitelia spolku. Rasmussen počas ceremónie položil veniec k pamätníku padlých vojakov aliancie.
Posledný prejav vo funkcii venoval „mužom a ženám v uniformách, ktorí chránili naše hodnoty“ a označil ich za „chrbtovú kosť aliancie“. Zároveň poďakoval veľvyslancom všetkých 28 členských štátov NATO ako aj ďalším zamestnancom za ich „odhodlanie, profesionalitu a neobyčajnú tímovú prácu“. Obdobie počas jeho funkčného obdobia bolo pritom podľa neho „najrušnejším“ od vzniku aliancie.
Vtedajšieho dánskeho premiéra Rasmussena zvolili za šéfa aliancie na summite v Štrasburgu a Kehli v apríli 2009 a funkcie sa ujal 1. augusta 2009. Od októbra ho nahradí nórsky expremiér Jens Stoltenberg.
Anders Fogh Rasmussen sa narodil v roku 1953 v malom východodánskom mestečku Ginnerup. V roku 1978 ukončil štúdium ekonómie na Univerzite v Aarhuse a odvtedy prakticky nepretržite pôsobí na dánskej politickej scéne. V rovnakom roku ho prvýkrát zvolili do Folketingu (celoštátneho parlamentu).
V rokoch 1987 až 1990 pôsobil vo vláde konzervatívneho premiéra Poula Schlütera ako minister pre dane, od roku 1990 už aj ako šéf rezortu hospodárstva. O dva roky neskôr zo svojich oboch ministerských postov odstúpil po tom, ako parlamentná komisia rozhodla o tom, že zákonodarcom vedome poskytoval neúplné informácie. Rasmussen všetky obvinenia odmietol a z kabinetu dobrovoľne odišiel ešte pred hlasovaním o jeho nedôvere.
Rasmussenova Dánska liberálna strana (Venstre) sa k moci dostala po novembrových voľbách v roku 2001. Od roku 1920 išlo o prvý prípad, keď sociálno-demokratická strana (Socialdemokraterne) stratila svoju pozíciu najväčšieho politického zoskupenia vo Folketingu.
Pod Rasmussenovým vedením bolo Dánsko podporovateľom zahraničnej politiky Spojených štátov, čo sa prejavilo aj v roku 2003 po Američanmi vedenej invázii do Iraku. V krajine pôsobilo od roku 2004 do roku 2007 viac ako 500 dánskych vojakov. V roku 2002 Dánsko počas šiestich mesiacov predsedalo Európskej únii a Rasmussen vtedy v medzinárodných kruhoch získal rešpekt pre svoju schopnosť dosahovať konsenzus.
Pozorovatelia dánskeho premiéra už dávnejšie považovali za jedného z najhorúcejších adeptov na post šéfa aliancie napriek výhradám zo strany Turecka. Rasmussen nahneval túto prevažne moslimskú krajinu najmä v súvislosti s vyhláseniami počas vypuknutia kauzy, v rámci ktorej sa v dánskych médiách objavili urážlivé karikatúry proroka Mohameda.
Premiér sa vtedy zastal slobody vyjadrovania a odmietol zasiahnuť proti publikovaniu karikatúr. Novým šéfom sa stal na summite v Štrasburgu v roku 2009, ked nahradil Holandana Jaapa de Hoop Scheffera.