V záverečnej reči to v pondelok pred tribunálom vyhlásil žalobca Alan Tieger, ktorý Karadžiča označil za „hnaciu silu“ týchto zločinov a žiada pre neho trest doživotného väzenia.
„Po stovkách svedkov a 80-tisíc stranách spisov bola politika etnických čistiek definitívne odhalená. A Karadžič bol jej hnacou silou,“ zdôraznil podľa agentúry Reuters Tieger. Odmietol pritom lži Karadžičovho popierania zo zodpovedností za zločiny, pretože politik sa podľa neho v tej dobe chválil svojim zámerom zbaviť sa nesrbského obyvateľstva, ale teraz sa snažil presadiť „nový pohľad na túto etapu dejín“.
„V tom čase povedal, čo sa stane, a tiež sa to stalo. Tisíce ľudí zabili, stovky miest zničili a masy obyvateľov násilne vysídlili,“ poznamenal v súdnej sieni žalobca. Vojnový konflikt v Bosne a Hercegovine v rokoch 1992–1995 si vyžiadal životy viac ako 100-tisíc ľudí. Zhruba 2,2 milióna obyvateľov tak muselo opustiť svoje domovy.
Proces so 69-ročným bývalým prezidentom separatistickej Republiky srbskej (RS) sa v Bosne začal v roku 2009. Obvinenia z genocídy sa týkajú podielu na etnických čistkách z počiatku vojny a na masakre v Srebrenici v roku 1995, kde bosnianskosrbské jednotky zavraždili 8 000 moslimských mužov a chlapcov. Išlo o najväčšie krviprelievanie v Európe od skončenia druhej svetovej vojny.
Obžaloba sa týka celkovo 11 zločinov. Okrem srebrenického masakru k nim patria etnické čistky vo viacerých mestách a tiež dlhé obliehanie Sarajeva, ktoré trvalo 44 mesiacov. Počas neho bola bosnianska metropola barbarsky ostreľovaná a civilné obyvateľstvo terorizované srbskými ostreľovačmi. Podľa niektorých zdrojov tam zahynulo až 10-tisíc ľudí.
Karadžič utekal pred súdom 13 rokov
Karadžič bol po 13 rokoch na úteku, chytili v júli 2008 v Belehrade, kde sa skrýval s iným vzhľadom a pod iným menom. Obhajobu v procese si riadi sám a svoju záverečnú reč má predniesť v stredu. Obvinenia proti nemu vznesli už v roku 1995, krátko pred koncom vojny.
Ako už skôr haagsky tribunál oznámil, prvostupňový rozsudok v procese s Karadžičom sa dá očakávať v októbri 2015 ICTY zriadila Bezpečnostná rada OSN v roku 1993 s cieľom potrestať osoby zodpovedné za vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti spáchané počas vojen, ktoré sa rozhoreli v priestore bývalej Juhoslávie po jej rozpade v roku 1991.
Okrem Karadžiča sú na lavici obžalovaných tribunálu ešte tri ďalšie osoby. Je medzi nimi aj niekdajší vrchný veliteľ bosnianskosrbskej armády Ratko Mladič, ktorý je označovaný za hlavného vinníka srebrenickej tragédie. Srbské nezávislé médiá vtedy veľa špekulovali o tom, že Mladič sa úplne vymkol kontrole politickému vedeniu RS a že medzi ním a Karadžičom panuje napätie.
Rozsudok v jeho procese by mali oznámiť až koncom roka 2016. Tým by mal ICTY svoju prácu ukončiť. Prípadné odvolacie konanie už bude mať na starosti iný medzinárodný justičný orgán – Mechanizmus OSN pre medzinárodné trestné tribunály (MICT).
Haagsky tribunál doteraz vyniesol rozsudky nad 112 obžalovanými, sedem z nich zbavil doživotne slobody. Stál pred ním aj niekdajší srbský prezident Slobodan Miloševič, považovaný za jedného z hlavných vinníkov vojnových konfliktov v bývalej Juhoslávii. Ten však v roku 2006 zomrel počas procesu.