Hostiteľ summitu Vladimir Putin v úvodnom prejave vyhlásil, že Kaspické more je v dnešnom svete „oázou mieru a dobrého susedstva“. Napriek tomu čelí hrozbám extrémizmu, terorizmu a pašovaniu drog.
Na rokovaní „kaspickej päťky“ sa okrem Ruska zúčastňujú najvyšší predstavitelia Iránu, Kazachstanu, Azerbajdžanu a Turkménska. Putin pri uvítaní zahraničných hostí povedal, že konečným cieľom ich rokovaní by mal byť pokrok v diskusiách o právnom statuse Kaspického mora.
Ide najmä o vymedzenie námorných hraníc a pobrežného šelfu, čo sú problémy, o ktorých riešenie sa usilujú zainteresované krajiny bezvýsledne už 15 rokov. Zhoda nepanuje s vedením budúcich podmorských plynovodov a ropovodov a ťažby surovín z podmorských nálezísk.
Putin sa počas pondelkového summitu okrem prezidentov Azerbajdžanu a Turkménska stretne s iránskym prezidentom Hasanom Rúháním. Ich rokovanie, už tretie v tomto roku, má byť venované spolupráci v ťažobnom priemysle a energetike.
Pozornosť majú podľa Kremľa venovať aj kontroverznému iránskemu jadrovému programu. Prvý kaspický summit sa konal v roku 2002 v turkménskom Ašgabate, druhý po piatich rokoch v Teheráne a tretí v roku 2010 v Baku.