Súd tak reagoval na pondelkovú žiadosť ústrednej vlády v Madride, ktorá, ako vyhlásil premiér Mariano Rajoy, chce, aby súd označil referendum za nelegálne. Predseda vlády autonómnej španielskej oblasti Katalánsko Artur Mas v sobotu stanovil konanie všeľudového hlasovania na 9. novembra.
„Ani predmet, ani proces hlasovania nie sú v súlade so (španielskou) ústavou,“ uviedol konzervatívny premiér Rajoy. Vláda podľa neho mala povinnosť podať žalobu v záujme všetkých Španielov, vrátane Kataláncov. „Nič a nikto nemôže rozbiť zvrchovanosť španielskeho štátu,“ dodal Rajoy.
O osude krajiny môže podľa neho rozhodovať len všetok španielsky ľud a nie „len jedna jeho časť“. Vypísanie referenda označil za „demagogické“ a „nedemokratické“. Odtrhnutie vplyvného Katalánska, ležiaceho na severovýchode krajiny, by podľa komentárov Španielsku veľmi uškodilo. Generuje vraj totiž až štvrtinu hrubého domáceho produktu krajiny.
Premiér Mariano Rajoy verí, že ústavný súd referendum zakáže. Rovnako ako parlament totiž už tento rok plánované hlasovanie označil za nezákonné. Katalánsky parlament preto zmenil taktiku a vyhlásil zákon o referende, ktoré ako referendum vyzerá, ale ktorého výsledok nie je od Španielska právne vymáhateľný.
Predseda autonómnej vlády Mas už skôr vyhlásil, že by premiér „nemal ústavu zneužívať na to, aby Kataláncov umlčal“. Volanie po nezávislosti silnie medzi 7,5 miliónmi Kataláncov od roku 2010, kedy ústavný súd upravil podmienky autonómie Katalánska, okrem iného odstránil uznanie katalánskeho „národa“.
Keď Madrid v roku 2012 navyše zamietol priznať Katalánsku viac autonómie vo výbere a správe daní, rozhodol sa Mas usporiadať referendum. Úsilie o katalánsky plebiscit, ktorý by mal dopomôcť ekonomicky významnému regiónu s vlastným jazykom a kultúrou k politickej i hospodárskej nezávislosti od Madridu, rozvírilo v krajine debatu, či reformovať ústavu z roku 1978 a poskytnúť 17 španielskym regiónom väčšiu mieru autonómie.