Vo Washingtone dokonca už uvažujú aj o možnosti použiť pozemné sily. S myšlienkou už koketujú aj v Pentagone. Tým skôr, že zatiaľ čo spojenecká koalícia útočí v Sýrii a v Iraku, radikáli z IŠ sú už pred bránami Bagdadu. Podľa kresťanskej skupiny Blízkovýchodný fond pomoci a prímeria boli v utorok dokonca iba dve míle od irackej metropoly.
„V pondelok džihádisti zabili viac ako tisícku irackých vojakov. Horšie to vari už ani nemôže byť. Letecké útoky sú úplne bez efektu,“ napísal v jednej zo sociálnych sietí Andrew White, vikár jednotnej anglikánskej cirkvi v Iraku. Podľa neho v Bagdade vládne chaos. Obyčajne plné ulice zívajú prázdnotou.
„Keď som sa opýtal vojaka, ktorý ma má ochraňovať, čo urobí, ak do mesta vtrhnú džihádisti, povedal, že sa prezlečie do civilu a utečie. Na priamu otázku, či ma bude chrániť, reagoval záporne,“ povedal kňaz.
Podľa vládnych zdrojov v Bagdade sa časti vládnych síl v utorok podarilo zastaviť postup džihádistov vďaka leteckej podpore spojencov len niekoľko kilometrov od hlavného mesta. Najväčšie boje hlásia z mesta Falúdža vzdialeného od Bagdadu 40 kilometrov.
Nádejou pre iracké vládne sily majú byť ruské bojové vrtuľníky Mi-35, ktorých tretiu zásielku uskutočnila Moskva minulý týždeň. Informovali o tom noviny Famagusta Gazette, odvolávajúce sa na oficiálny portál irackého ministerstva obrany. Noviny Repubblica zase informovali, že ide konkrétne o desať spomínaných strojov, ktoré by "mali zvrátiť situáciu v prospech Bagdadu“.
Dodané vrtuľníky sú súčasťou dohody o dodávkach ruskej vojenskej techniky Iraku vo výške 4,2 miliardy dolárov, podpísanej ešte v roku 2012. Podľa odborníkov len spomínaná dodávka vrtuľníkov s plnou výzbrojou predstavuje viac ako jednu miliardu.
Bez Ruska to nejde?
„Problém s Islamským štátom sa týka aj Putina,“ napísal v denníku The Daily Beast Paddy Ashdown, niekdajší predstaviteľ OSN v Bosne. Vyzval na zapojenie Ruska do boja s džihádistami. „Ak je mimo našej koalície kvôli osobnej nevraživosti Putina a Obamu, tak ju treba prekonať,“ apeloval Ashdown. Zároveň upozornil, že sunnitský džihádizmus, „zúri v ruských moslimských republikách, ako je Dagestan a Čečensko takmer rovnako ako v Iraku a Sýrii“.
Volanie po pozemnom zásahu
Možné zapojenie pozemných jednotiek v Iraku a v Sýrii nebude však lacné. Podľa odhadov americkej inštitúcie známej ako Center for Strategic and Budgetary Assessments (CSBA) len doterajšie bombardovanie stálo daňových poplatníkov od 780 do 930 miliónov dolárov. V prípade očakávaného bombardovania „strednej intenzity“ s účasťou pozemných jednotiek v počte 2 000 vojakov bude stáť mesačne 200–320 miliónov. Podľa CSBA „intenzívne bombardovanie“ a účasť 5 000 vojakov vyjdú už však mesačne na 350–570 miliónov.
Aj keď prezident USA Barack Obama tvrdí, že zatiaľ nepoužije pozemnú silu, odborníci CSBA zrátali, že napríklad 25-tisícová armáda bude stáť pokladnicu mesačne 1,1 až 1,8 miliardy. Zatiaľ však približne 70 percent príslušníkov armády USA je proti pozemnej operácii. Tým skôr, ako povedal vo vysielaní CNN predstaviteľ Pentagonu, že boj s Islamským štátom sa môže natiahnuť na niekoľko rokov.
„Prezident Obama priznal slovami svojho predchodcu, že podcenil hrozbu Islamského štátu,“ napísal v mesačníku Forbes americký politológ iránskeho pôvodu Melik Kaylan s tým, že sa začal tretí týždeň bombardovania, ktoré prinieslo problémy. Podľa neho sa to neskončí Sýriou ani Irakom a ani Blízkym východom. „Obama mal pravdu, keď sa držal ďalej od Blízkeho východu. Ibaže jeho odhodlanie robiť hlúposti je čoraz slabšie,“ myslí si Kaylan.