Turecký parlament dal vláde mandát na zásah proti islamistom

Turecký parlament schválil vo štvrtok vláde mandát na vojenskú intervenciu proti organizácii Islamský štát, ktorá ovládla značné územia v susednej Sýrii a v Iraku. Neočakáva sa však, že by sa turecká armáda mala bezprostredne pustiť do bojových akcií, upozornil ešte pred hlasovaním turecký minister obrany Ismet Yilmaz.

03.10.2014 07:15
Kurdi, Sýria Foto: ,
Kurdi odchádzajú ako utečenci zo Sýrie do Turecka.
debata (1)

Vzhľadom na to, že vládna Strana spravodlivosti a rozvoja (AKP) prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana ovláda parlament, výsledok hlasovania o rezolúcii sa očakával.

„Nečakajte okamžité kroky,“ reagoval však Yilmaz na otázku, aké opatrenia Turecko podnikne po prijatí vládneho návrhu parlamentom.

Podobne hovoril aj turecký politológ Dogu Ergil, ktorý je zároveň komentátorom denníka vychádzajúceho v angličtine Today 's Zaman. „Návrh pripravuje právny podklad pre prípadné zásahy, ale je príliš skoro na to povedať, čo to bude za intervenciu,“ upozornil.

Podľa Ergila by však otvorenie tureckého územia na využitie cudzími ozbrojenými silami napríklad mohlo umožňovať irackým Kurdom, aby sa vydali na pomoc sýrskym Kurdom. Išlo by najmä o obranu mesta Kobani (v arabčine známeho ako Ajn al-Arab), ktoré islamisti držia v obkľúčení a snažia sa dobyť.

Z tureckých základní by tiež mohli podnikať nálety proti pozíciám IS napríklad bezpilotné lietadlá medzinárodnej koalície, ktorá pod vedením USA vznikla s cieľom zlomiť vojenskú moc islamistov.

Súčasťou rezolúcie je súhlas poslancov, aby na tureckom území mohli byť umiestnení aj zahraniční vojaci podieľajúci sa na ochrane tureckého územia alebo prepravujúci sa do spomínaných susedných krajín. Ankara tak počíta s eventualitou, že v Turecku bude operovať NATO alebo že turecké územie využijú štáty koalície vedenej Američanmi.

Turkov dlhodobo kritizovali najmä Spojené štáty, podľa ktorých Ankara neprejavila príliš ochotu zapojiť sa do najnovšej koalície proti IS po tom, čo islamisti odrezali hlavu dvom Američanom a jednému Britovi. Turecko to zdôvodňovalo potrebou chrániť skoro päť desiatok tureckých rukojemníkov zajatých islamistami v severoirackom Mosule. Pred niekoľkými dňami sa Ankare ale podarilo docieliť ich prepustenie.

Turecko takisto čelí obvineniu, že príliš pomohlo islamistom v ich boji proti sýrskemu režimu Bašara Asada a považovalo to zrejme za najsľubnejší prostriedok Asadovho zvrhnutia. Prezident Erdogan pred niekoľkými dňami ale IS ostro skritizoval s tým, že s pravým islamom toto hnutie nič spoločné nemá.

Turecko je tiež pod tlakom migračnej vlny, ktorá sa zo Sýrie začala už pred tromi rokmi po vypuknutí občianskej vojny. Na jeho území našlo útočisko viac než 1,5 milióna Sýrčanov a za posledné dva týždne ho zaplavila ďalšia vlna najmenej 160 000 sýrskych Kurdov utekajúcich pred islamistami.

1 debata chyba
Viac na túto tému: #Sýria #Irak #Turecko #islamisti #Islamský štát #vojenská intervencia