Portál euractiv.com pripomína, že z 28-člennej skupiny, vrátane šéfa eurokomisie Junckera, má menšie či väčšie problémy minimálne šesť ľudí.
Nespokojní europoslanci
Pravdepodobne najhoršie dopadol španielsky zástupca Miguel Arias Cañete. Juncker mu zveril oblasť klímy a energetiky. Už toto spojenie sa mnohým členom Európskeho parlamentu (EP) nepáčilo. Cañeteho problém je však o to výraznejší, že sa angažoval v ropnom priemysle. Europoslancom tak musel vysvetľovať, že už predal podiely v spoločnostiach Ducar a Petrologis.
"Ani ja, ani moja najbližšia rodina nemáme žiadne spojenie s ropnými spoločnosťami,“ opakoval ľudovec Cañete pri otázkach týkajúcich sa údajného podnikania jeho švagra s energetickými firmami. "Po tom, čo pán Cañete opakovanie zmenil svoju finančnú deklaráciu, potrebujeme to posúdiť znova,“ citovala agentúra Bloomberg z vyhlásenia nemeckého europoslanca za SPD Matthiasa Grooteho.
Španiel tiež musel zopakovať svoje ospravedlnenie za nevhodné poznámky z predvolebnej kampane. V nej naznačil, že nie je jednoduché debatovať so ženou, lebo keď muž využije svoju intelektuálnu nadradenosť, označia ho za šovinistu.
Aj ďalších kandidátov Junckerovho tímu si budú europoslanci ešte preklepávať. Neslávne dopadla Češka Věra Jourová, ktorá má riešiť spravodlivosť, ochranu spotrebiteľa a rodovú rovnosť. Ďalej Maďar Tibor Navracsics (kultúra, vzdelávanie), ktorý musel čeliť otázkam, ako to myslí premiér Viktor Orbám s konceptom neliberálnej demokracie.
Rumunku Corinu Creţuovú (regionálna politika) síce príslušný výbor odporučil, ale najmä ľudoveckí poslanci tvrdia, že nebola príliš presvedčivá.
„Jourová by mohla zostať v komisii,“ myslí si šéf Inštitútu pre európsku politiku – EUROPEUM Vladimír Bartovic. Odborník na EÚ pripomína, že výhrady k nej sú skôr spojené s osobou jej politického šéfa, predsedu hnutia ANO Andreja Babiša, a asi aj s dohodou o voľnom obchode medzi EÚ-USA, ktorá je teraz pre mnohých europoslancov veľkou témou.
„Nepredpokladám však, že Česko bude meniť Jourovej kandidatúru,“ povedal pre Pravdu Bartovic. Odborník tiež pripomína, že nie je nič neobvyklé, že europoslanci sú na nominantov do komisie tvrdí. V súvislosti s Lisabonskou zmluvou tiež získali smerom k Európskej komisii viac právomocí. „Možno sa nakoniec europarlament uspokojí s náročným grilovaním a nedôjde k tomu, že Juncker bude musieť niekoho stiahnuť,“ uviedol Bartovic.
Veľká pozornosť sa teraz sústredí najmä na dve ťažké váhy v budúcej komisii. Brit Jonathan Hill má mať na starosti finančné služby, čo je ako červené súkno pre býka hlavne pre ľavicovejšie naladených poslancov.
„Lord Hill dlhuje parlamentu vysvetlenia týkajúce sa mnohých otázok,“ uviedol v písomnom stanovisku europoslanec za zelených Sven Giegold. "Nechcel nám objasniť, aké má plány s naším finančným systémom,“ tvrdí politik.
Hill bude musieť zodpovedať ďalšie písomné otázky a to isté čaká aj socialistu Pierra Moscoviciho, ktorému Juncker zveril portfólio finančné a ekonomické vzťahy. Už teraz je však jasné, že Francúzsko sa najbližšie dva roky nedostane pod deficit tri percentá HDP. Preto sa už Moscovicimu dostalo aj označenie, že je trójskym koňom.
"Ťažko sa dá povedať, že má kredibilitu. Jeho odpovede týkajúce sa času, keď bol ministrom financií, neboli presvedčivé,“ uviedol pre Bloomberg ľudovec Burkhard Balz.
Neľahké vypočúvanie absolvovala aj Švédka Cecilia Malmströmová. Má mať na starosti obchod, teda aj spomenutú zmluvu medzi EU a USA. Proti dokumentu sa v EP vytvára nesúrodá opozícia zahŕňajúca nielen krajnejšiu ľavicu a nacionalistickejšiu pravicu, ale už aj viacero centristických politikov. Malmströmová sľubuje, že rokovania o zmluve majú byť transparentné.
Svoju nepríjemnú chvíľu slávy si užil aj nemecký eurokomisár Günther Oettinger. V súvislosti s americkým škandálom, keď sa na internet dostali fotografie nahých celebrít, povedal, že takí ľudia nemôžu rátať s jeho pomocou.
"Pred hlúposťou nie je možné ľudí úplne chrániť,“ uviedol Oettinger. Hneď sa však dočkal kritiky od organizácií, ktoré bojujú za právo na súkromie, že vôbec nepochopil podstatu problému.
Komisiu by mal schváliť Európsky parlament 22. októbra, pracovať má od 1. novembra. Ak však bude Juncker nútený meniť kandidátov, pripadne vymeniť pre nich portfóliá, možno jeho tím nastúpi o niečo neskôr. V minulosti už k takej situácii došlo.
Politické vydieranie
Najbližšie dni ukážu, do akej miery to europoslanci s kritikou niektorých kandidátov myslia vážne a nakoľko ide o napínanie svalov.
"Je to politická hra medzi skupinami v parlamente. Navzájom si berú rukojemníkov a vymieňajú si ich,“ vyhlásil pre agentúru Reuters vysokopostavený predstaviteľ EÚ, ktorý si neželal byť menovaný. "Pri schvaľovaní eurokomisie ide aj o politický vplyv,“ pripomína pre Pravdu aj Paulo Vila Maior z Univerzity Fernanda Pessoa. "Dalo by sa namietať, že europoslanci majú zostať objektívni. Lenže EP, rovnako ako každý parlament, je politické teleso,“ povedal portugalský odborník na EÚ.