Vrátim sa, sľúbil nebojácne Bojko

„Skončili sme. Zrušili sme zvyšné koncerty, ako aj ďalšie akcie,“ vyhlásil pre televíziu 24 hodín napríklad Bojko Borisov, líder volebného favorita Občania za európsky rozvoj Bulharska (GERB), v súvislosti so stredajšou tragédiou.

Otázkou však zostáva, či bulharskí voliči mali vôbec chuť masívne sa zúčastňovať na predvolebnej kortešačke. Vidina už piatej vlády za posledné dva roky totiž len prehlbuje skepsu väčšiny Bulharov. Tým skôr, že ani tentoraz sa po voľbách nečrtá stabilná vláda.

Bulhari, ktorých krajina sa stala členom EÚ v roku 2007 a patrí medzi najchudobnejšie v únii, žiadajú roky od vlády efektívne kroky, ktoré by znamenali zlepšenie ich životnej úrovne. Rovnako ako v prípade väčšiny občanov nových členských štátov únie, právom očakávali, že po vstupe do EÚ sa ich situácia zmení k lepšiemu. Nasledovalo však rozčarovanie, ktoré je dnes živnou pôdou pre mnohých politikov. Podľa Gallupovho ústavu si viac ako polovica Bulharov myslí, že voľby nič nezlepšia a sedem z desiatich obyvateľov neskrýva pesimizmus v súvislosti s budúcnosťou.

Napriek tomu sa v nedeľu všeobecne očakáva víťazstvo zoskupenia GERB, ktoré rovnako ako v minulosti sotva dosiahne väčšinu v parlamente. A to je aj dôvod, prečo jeho líder Bojko Borisov už vyhlásil, že je ochotný rokovať so všetkými subjektmi, ktoré prekročia štvorpercentný prah potrebný na vstup do snemovne. Kto s ním však bude chcieť rokovať, kladú si mnohí otázku v súvislosti s najostrejším kritikom Bulharskej socialistickej strany, druhého najsilnejšieho subjektu v zápase o voliča.

Každý potenciálny politický spojenec si o. i. uvedomuje, že Borisov, aspoň podľa jeho odporcov, je niekdajší člen „komunistickej mafie“. Navyše, je bývalým osobným strážcom dlhoročného vedúceho predstaviteľa strany a vlády Todora Živkova. Dnes je však jasne vyformovaným pravicovým politikom, ktorý „zavčasu vnútorne prehodnotil“ svoje konanie. V snahe opätovne sa usadiť do premiérskeho kresla vráža klin medzi právom nespokojných Bulharov volajúcich po takých potrebných reformách.

Borisov bol premiérom do marca minulého roku. Červenú politickú kartu dostal v podobe protestov proti vysokým cenám elektriny. Nasledovalo dvojmesačné vládnutie dočasného kabinetu. Po predčasných voľbách GERB nezostavil koalíciu. Borisov nezabudol Bulharom pripomenúť, že sa vraj „ešte vráti“. Zatiaľ krajinu riadila vláda nestraníkov, socialistov a členov „tureckého“ Hnutia za právo a slobodu (DPS). Šéf kabinetu Plamen Orešarski však v kresle vydržal iba štrnásť mesiacov. Od leta je premiérom úradníckeho kabinetu Georgi Bliznaški.

Pozorovatelia upozorňujú, že nech už v nedeľu vyhrá ktokoľvek a dokonca sa mu podarí aj zostaviť novú vládu, musí rátať s poriadnym bremenom problémov. Stagnujúca ekonomika, boj proti korupcii, vyrovnávanie veľkého deficitu energetického sektora a odblokovanie zmrazených prostriedkov z fondov únie sú len niektoré z nich.

Najnovšie Bulharov nahnevalo od 1. októbra desaťpercentné zdraženie elektriny. Štátna energetická spoločnosť NEK sa takto rozhodla zlikvidovať dlh vo výške takmer dvoch miliárd dolárov. A tak je tu opäť problém s poplatkami za elektrinu, ktorý svojho času urobil škrt cez rozpočet Borisovovi. Možno sa poučil, špekulujú niektorí Bulhari.