Počas nedeľných bojov prišlo pri Kobani o život najmenej 45 bojovníkov dohromady na oboch stranách. Ako uviedol Ramí Abdar Rahmán z exilovej Sýrskej organizácie pre ľudské práva (SOHR), za jedným z útokov proti islamistom stála aj kurdská bojovníčka, ktorá odpálila výbušninu na svojom tele a zabila tak desať radikálov.
Z miesta bojov prichádzajú rozporuplné informácie. Podľa niektorých zdrojov obrancovia mesta teraz hľadajú cesty k úteku z tejto kurdskej bašty, ktorá leží na strategickom mieste pri tureckej hranici. „Je to posledná šanca k odchodu,“ citovala CNN jedného z kurdských bojovníkov. V pohybe im ale podľa neho bránia ostreľovači IŠ s výbavou pre nočné videnie.
Iní z Kurdov naopak tvrdia, že svoj boj nevzdávajú a sú pripravení Kobani naďalej brániť. „Boje pokračujú, mínometná paľba dopadá aj do stredu mesta. My máme len ľahké zbrane,“ uviedol pre agentúru Reuters jeden z kurdských bojovníkov. „Ak do Kobani (islamisti) vstúpia, mesto sa stane naším, ale aj ich pohrebiskom. Nenecháme ich vstúpiť, kým sme živí. Buď vyhráme, alebo zomrieme. Budeme sa brániť až do konca,“ dodal.
Kobani je poslednou baštou Kurdov na severe Sýrie. V jeho okolí islamisti ovládajú asi 300 dedín. Ak by mesto padlo, ovládol by IŠ súvislý pás pohraničia od severovýchodného cípu Sýrie až po mesto Halab. Brániť mesto pred islamskými radikálmi pomáhajú Američania leteckými útokmi. Zatiaľ sa im však nepodarilo týmto spôsobom radikálov zastaviť. Z mesta a jeho okolia už utieklo do susedného Turecka 180 000 ľudí.
V kampani proti islamistom v Sýrii Spojeným štátom pomáha päť arabských spojencov – Jordánsko, Saudská Arábia, Spojené arabské emiráty, Katar a Bahrajn. Američania spolu s niekoľkými ďalšími krajinami potom podnikajú letecké útoky aj v susednom Iraku. Americký prezident Barack Obama už niekoľkokrát zopakoval, že neuvažujú o vyslaní pozemných jednotiek.
Minulý týždeň v súvislosti s ofenzívou proti IŠ zaznamenali USA prvú vojenskú stratu. Piloti amerického konvertoplánu V-22 Osprey, ktorý vzlietol z lode USS Makin Island v Perzskom zálive, krátko po štarte stratili nad strojom kontrolu. Konvertoplán je stroj, ktorý kombinuje vlastnosti vrtuľníka a dopravného lietadla. Keď to vyzeralo, že sa lietadlo zrúti, dvaja z členov posádky z neho vyskočili do mora. Jedného sa podarilo nájsť a jeho stav je teraz stabilný. Druhého z členov posádky, dvadsaťjedenročného Jordana Spearsa, sa ale zachrániť nepodarilo a po jednodňovom pátraní bol vyhlásený za mŕtveho.
Turecko vraj vymenilo rukojemníkov za radikálov
Desiatky tureckých rukojemníkov zajatých extrémistami z Islamského štátu v Iraku vymenila údajne Ankara za až 180 väznených radikálov, vrátane ôsmich občanov z krajín Európskej únie. Uviedol to na svojich internetových stránkach britský denník The Times s odvolaním sa na zdroje z IŠ, tureckých bezpečnostných služieb a medzi sýrskymi povstalcami.
IŠ prepustil 46 tureckých občanov a troch Iračanov z radov diplomatov a zamestnancov tureckého konzulátu v severoirackom Mosule v septembri. V zajatí ich držal od júna, teda od bleskového obsadenia mesta. Turecké médiá bez bližších podrobností uviedli, že Ankara za rukojemníkov nezaplatila žiadne výkupné.
S islamistami sa ale Turecko tajne dohodlo, ako upozorňujú The Times, na tom, že vydá desiatky extrémistov zadržiavaných nielen v jeho väzniciach, ale aj v nemocniciach. Je medzi nimi aj osem občanov z krajín EÚ: ide o troch Francúzov, dvoch Britov, dvoch Švédov a jedného Belgičana. Z Európanov Ankara prepustila tiež dvoch macedónskych islamistov a jedného švajčiarskeho radikála.
Podľa dohody niektorých zajatcov k výmene poskytli pod tureckým tlakom aj umiernení sýrski povstalci, ktorí bojujú proti vláde sýrskeho prezidenta Bašara Asada i proti islamistom. Títo rebeli sú závislí na dodávkach pomoci z Turecka.
Podľa hovorcu IŠ boli medzi ľuďmi, ktoré prepustilo Turecko, aj príbuzní vodcu IŠ abú Bakra Bagdádího, ktorého sýrski povstalci zabili v januári.
Turecko až po oslobodení rukojemníkov zmenilo svoj doteraz obozretný prístup voči IŠ, keď parlament v Ankare schválil možnosť vojenskej intervencie Turecka na území Sýrie a Iraku práve proti islamistom. Tiež až po výmene zajatcov turecký prezident Recep Tayyip Erdogan, ktorý ju označil za víťazstvo tureckej diplomacie, ostro skritizoval IŠ, že svojim násilím nereprezentuje mierotvornú líniu skutočného islamu.