„O zložení kabinetu budeme rokovať so všetkými subjektmi, ktoré prekročili štvorpercentnú hranicu a dostali sa do parlamentu. Výnimkou je zatiaľ Blok reforiem, ktorý má svoju predstavu o zložení kabinetu vrátane premiéra,“ odznelo v pondelok na prvej tlačovej konferencii GERB-u citovanej portálom Novinite.bg.
Scenárov ďalšieho vývoja na politickej scéne i v samotnej krajine je niekoľko. Od optimistického v podobe rýchlo vybudovanej koalície cez menšinovú vládu s podporou malých strán až po nové parlamentné hlasovanie, čo by bolo podľa pozorovateľov to najhoršie, čo sa môže stať. V prípade stagnujúceho hospodárstva je to scenár od oživenia po presadení reforiem až po ďalšie prehlbovanie krízy.
„Začať musíme od seba. Rozdrobený parlament ale znamená množstvo receptov riešenia problémov, ktoré nepriblížilo ani najnovšie hlasovanie o novom zložení parlamentu,“ povedal pre Nova televizia bulharský politológ Jevgenij Dajnov. Na otázku, či je možné dosiahnuť vládnu koalíciu medzi dvoma najsilnejšími stranami, ako je GERB a Bulharská socialistická strana, reagoval, že v zabehanej demokracii je to normálne. „Ak by boli stranami európskeho typu, tak by som privítal koalíciu. Ibaže nie sú. Sú to klany,“ dodal Dajnov.
Skoré riešenie nevidí ani agentúra Reuters. Podľa nej nejednoznačný výsledok by mohol prerásť do zdĺhavých rokovaní o podpore medzi menšími stranami a opozíciou. „Ďalšie obdobie politickej neistoty by však viedlo k ďalšiemu prehlbovaniu súčasných hospodárskych problémov, ktorým najchudobnejší člen únie čelí už niekoľko rokov,“ zhrňuje agentúra postoj viacerých pozorovateľov.
Sklamanie a nespokojnosť Bulharov s vývojom dokumentuje o. i. najnižšia volebná účasť za posledných 25 rokov. Teda od zmeny režimu. Bulharsko so 7,3 milióna obyvateľmi je už sedem rokov v únii a nádeje Bulharov sa nesplnili. Každý piaty Bulhar je pod hranicou chudoby. Priemerná mesačná mzda je dnes 400 eur a priame zahraničné investície v tomto roku klesli o viac ako jednu pätinu.
Agentúrnu správu sme nahradili autorským textom.