Ukrajinský líder zatiaľ kurz Kyjeva nemení. Zaoberá sa niečím úplne iným. V utorok, deň po rokovaní s Victoriou Nulandovou, námestníčkou ministra zahraničných vecí USA, schválil podľa vládnej agentúry UNIAN parlament Porošenkov návrh o administratívnej zmene v Luhanskej oblasti. Konkrétne jej hraníc. Cieľom kroku je „snaha zlepšiť riadenie a životaschopnosť“ predmetných území a ich pripojenie k územiam kontrolovaným vládnymi silami.
Vyrátané na zahraničie?
„Sú to všetko právnické hry vyrátané na zahraničných hráčov, ktoré sú na míle vzdialené od reality. Zákony, ktoré nebudú fungovať, možno tiež prijať, ale v skutočnosti je to strkanie hlavy do piesku,“ cituje agentúra RIA Novosti Andreja Purgina, vicepremiéra samozvanej Doneckej ľudovej republiky. Podľa neho Kyjev môže „zmeniť čokoľvek, spojiť zvyšky Dnepropetrovska či vyhlásiť Mariupoľ za oblastné centrum, ale v skutočnosti sa nič nemení“.
Foto: SITA/AP
Voľby sa blížia
Aj druhý zákon, ktorý v utorok poslanci v Kyjeve schválili už v prvom čítaní, má charakteristické pozadie. Konkrétne ide o tzv. korupčný zákon. Za jeho schválenie hlasovala aj opozícia, ale zároveň nezabudla pripomenúť účelovosť termínu schvaľovania zákonnej normy.
„Súčasná moc iniciovala hlasovanie o boji s korupciou iba tri týždne pred predčasnými parlamentnými voľbami napriek tomu, že ste to mohli urobiť už v prvých dňoch, čo ste sa dostali k moci,“ vmietol počas včerajšej rozpravy vládnej koalícii do tváre opozičný poslanec Nestor Šufrič. Ten, ktorého sa nedávno v rámci „ľudovej lustrácie“ pokúšali v Odese hodiť do kontajnera na odpadky. Súhlasil s tým, že boj s korupciou je hlavnou úlohou vládnej moci kdekoľvek na svete. „V prvom rade na Ukrajine. Vzniká však otázka, čo vám bránilo bojovať proti korupcii v rokoch 2005 až 2006 a následne v rokoch 2008 až 2009, keď ste mali v rukách absolútnu moc,“ nezabudol pripomenúť Šufrič.
Očista vládnej moci
Kyjev predsa len koná. Napríklad v rámci zákona o očiste moci zbavil Porošenko prezidentským dekrétom funkcie predsedu Rady pohraničnej služby a podľa portálu RBK-Ukrajina aj ďalších šiestich generálov. Vojenský prokurátor má zas na stole zoznam viacerých ministrov obrany, ktorí boli vo funkcii od roku 1996. Podľa námestníka vojenského generálneho prokurátora Anatolija Matiosa, citovaného agentúrou RIA Novosti, čelia obvineniu z „podkopávania bojovej pripravenosti ukrajinskej armády“.
Prezident Porošenko sa neponáhľa s podpísaním zákona o štatúte Donbasu, ktorý poslanci schválili ešte 16. septembra. Má podľa Porošenka platiť tri roky. Prezident po jeho schválení v snemovni musel viackrát „spresňovať“ obsah zákona. Reagoval tak na odpor hlavne ultrapravicových radikálov z Pravého sektora Dmytrija Jaroša a škandálmi opradeného poslanca Oleha Ľaška.
Pritom meškanie s podpisom prezidenta, ako tvrdia viacerí pozorovatelia, je porušením tretieho bodu Minského mierového protokolu. A odtiaľ už nie je ďaleko k špekuláciám, podľa ktorých sa Kyjev takýmto spôsobom usiluje sabotovať mierové úsilie a čas prímeria na Donbase využíva na preskupenie síl pred plánovaným obnovením útokov proti separatistom na juhovýchode. Znamenalo by to však odvetnú reakciu odporcov vládnej moci v Kyjeve, a teda nové kolo občianskej vojny.
Prečo práve letisko v Donecku?
Jej stále udržujúcou nebezpečnou iskrou sú pokračujúce boje o letisko v Donecku. Iba desať kilometrov od mestského centra. Jednotky gardistov z Pravého sektora, ale nielen ony, sú v podzemnom labyrinte letiska vybudovaného v časoch studenej vojny v prípade jadrového útoku proti vtedajšiemu ZSSR. Niekoľko sto metrov od obrancov letiska sú zakopaní separatisti. Napriek tomu v čase prímeria rakety a delostrelecké granáty vládnych síl, ktoré stále dostávajú z vnútrozemia po jedinej cestnej spojnici, nedopadajú na hlavy povstalcov, ale ďaleko za ich chrbty na civilistov v srdci Donecka. Hovorca ukrajinskej armády Lysenko pritom tvrdí, že ostreľovanie je dielom rúk tajomnej „tretej sily“ čomu hádam verí iba on sám. Moskva volá po náprave a Západ mlčí a rokuje v Kyjeve.
Mnohí pozorovatelia sa zhodujú na tom, že strategický objekt letiska je pre Kyjev miestom, odkiaľ možno v najväčšom meste, ktoré je pod kontrolou povstalcov, „efektívne rozsievať smrteľnú hrozbu a nestabilitu“, a tak sa pokúšať podlomiť separatistické odhodlanie na vzbúrenom území.