Je šéfom riadiacej rady londýnskeho Medzinárodného inštitútu pre strategické štúdie a ženevského Centra pre bezpečnostnú politiku, radil tiež francúzskej vláde. Rozhovor s ním vznikol na Belehradskom bezpečnostnom fóre, ktoré sa konalo aj s podporou Slovenskej atlantickej komisie.
Dá sa hovoriť v súvislosti s prímerím na Ukrajine o možnosti trvalejšieho riešenia konfliktu?
Nie je to jasné. Všetko závisí od toho, či Rusko pristúpi k zmierneniu napätej situácie. Moskva potrebuje pre Krym zabezpečiť základné životné a hospodárske potreby. Preto sa dá predpokladať, že Kremeľ bude mať dôvody, aby sa opätovne vrátil ku konfliktu, ktorý sa aj tak úplne nezastavil. Pre Moskvu by mohlo byť nevyhnutné, aby si vytvorila koridor smerom na Krym. Nie je tiež jednoznačné, ako sa bude v najbližších týždňoch a mesiacoch vyvíjať ukrajinská ekonomika a politika. Uvidíme hospodársky pád a politický chaos? Nevieme to s istotou povedať.
Rusko má podľa mnohých expertov tri hlavné nástroje, ako ovplyvniť situáciu. Samotný konflikt, rokovania o plyne a tiež o asociačnej dohode EÚ-Ukrajina. Nakoľko ich využije?
Rusko používa všetko, čo má k dispozícii. V Donbase sa spoľahlo na svojich vojakov a môže to urobiť opäť. V Mariupole aj inde. Využíva informačnú vojnu. Kremeľ prostredníctvom nej povzbudzuje verejnú mienku v prospech prezidenta Vladimira Putina. Takže Moskva jednoucho využije to, čo sa jej môže zdať najefektívnejšie. Ukrajinský prezident Petro Porošenko potreboval prímerie. Začiatkom septembra ruské sily začali postupovať v oblasti Donbasu. Za prímerie Moskva dostala ročný odklad obchodnej časti asociačnej dohody. Je svojím spôsobom pozoruhodné, ako dokáže Rusko využívať všetko, čo má k dispozícii.
Čo tým myslíte?
Je ako dirigent. Rusko vie, kedy dať pokyn slákom, kedy dychovým nástrojom. Využíva muzikantov podľa potreby.
Ako vyzerá orchester Západu?
My nemáme orchester. Len jednotlivých, izolovaných hudobníkov. V jednom kúte je pianista, v druhom bubeník. Nehrajú však spolu. A okrem toho sa nevieme prispôsobiť dianiu, nedokážeme zmeniť prístup.
Mali by sme?
Čo sme urobili? V centre našej snahy riešiť rusko-ukrajinský konflikt sú sankcie. Lenže ony vytvárajú dva problémy. Rusko to vníma, že sú zamerané proti jeho lídrom a naozaj sú. Druhým problémom je, že nie sú efektívne. Provokácia a neefektívnosť vytvárajú najhoršiu možnú kombináciu. Potom je tu NATO. Jeho prístup vyzerá ako jasný. Lenže nie je jednoznačné, ako aliancia posilní svoju prítomnosť na východe. Putin dobre vidí, že NATO nechce stálu prítomnosť vojakov. Stačí, že nás počúva. Hovoríme o pokračujúcej prítomnosti, nie o stálej prítomnosti jednotiek. NATO nie je práve presvedčivé v tom, ako si robí svoju prácu. Malo by odstrašiť každého, kto by pociťoval pokušenie hrať nejaké hry s členmi aliancie. A úplne na konci snáh Západu je pomoc Ukrajine.
Vnímate to ako problém?
Za normálnych okolností by to mala byť priorita našej stratégie. Dohodli sme sa s Medzinárodným menovým fondom, ale to vôbec nestačí. Lebo, keď sme to urobili, verili sme, že vojna nebude. Ani Európska únia sa až tak nevyznamenala odsunutím obchodnej časti dohody, ako som už povedal. Jediná vec, ktorú Západ dobre zvládol, ale ani sa tým nechváli, je to, že sme tlačili na konanie volieb na Ukrajine. Celkovo sa dá povedať, že naša stratégia je rozdrobená, krajiny navzájom nesúhlasia s postupom. Pravda však je, že sankcie k tomu pomohli. Tie prehĺbili rozdiely v názoroch.
Dalo sa očakávať niečo iné?
Historicky v Európe nepanuje zhoda, ako sa správať k Rusku. Na jednej strane sú tu pobaltské štáty a Poľsko, ktoré žiadajú tvrdý prístup. Na strane druhej Česko, Maďarsko, ale aj Slovensko hrajú na nekonfrontačnú strunu. Rusko si to, samozrejme, všíma.
Čo ďalej so sankciami proti Rusku?
Na začiatku boli jediným nástrojom, ktorý sme mali. Nekritizujem fakt, že sme ich použili, keď Rusko obsadilo Krym. Sankciami sme mohli rýchlo odpovedať. Aj zo symbolického hľadiska bolo dôležité, že sme niečo urobili. Teraz sme však v situácii hlbokej krízy, ktorá bude dlho trvať. Nemali by sme dávať dôraz na sankcie, ale na to, ako pomôcť krajine.
Podporili by ste súčasnú úroveň sankcií, ale nešli by ste ďalej?
Nie, so sankciami by som nepokračoval. Nemali by byť v centre našich snáh. Sústreďme sa na to, čo robiť, aby ukrajinská ekonomika neskolabovala. Pomôžme ukrajinskej armáde, aby bola lepšie pripravená, koordinovaná a vybavená.
Čo s francúzskymi loďami Mistral? Získa ich Rusko?
Bol som proti predaju od začiatku. Dúfam, že ich nedodáme. Neviem však, čo urobí francúzska vláda.