Sedemnásťročná Malala Júsufzaiová, ktorá bola už vlani adeptkou na víťazstvo, je vôbec najmladšou nositeľkou Nobelovej ceny v histórii. Na dievča v roku 2012 zaútočili radikáli z hnutia Taliban za jej podporu práva žien na vzdelanie a cestou zo školy v pakistanskom údolí Svát ju v autobuse strelili do hlavy a krku. V ťažkom stave ju následne previezli do Británie, kde ju operovali. Prebudila sa až o šesť dní a postupne sa jej začala vracať pamäť a reč.
Kailáš Satjárthí je neúnavným bojovníkom za práva detí a odporca detskej práce. Jeho organizácií sa podarilo oslobodiť a do spoločnosti opätovne zaradiť desiatky tisíc detí. Bojuje proti chudobe, nezamestnanosti, negramotnosti, ktoré označuje za dôsledok zneužívania detí. Aktivista žijúci v Naí Dillí stojí okrem iného aj za prijatím viacerých polomových medzinárodných noriem o ľudských právach.
Foto: SITA/AP, Martial Trezzini
Laureátov prestížnej ceny oznámil Thorbjorn Jagland, predseda Nórskeho Nobelovho výboru zloženého z ľudí nominovaných tamojším parlamentom.
Foto: SITA/AP, Vegard Wivestad Grott
Tento rok sa o prestížne ocenenie za mierové zásluhy uchádzal rekordný počet 278 nominovaných, pričom ich zoznam bol tradične prísne utajovaný.
Na zozname horúcich kandidátov na získanie ceny sa nachádzali aj pápež František, bývalý spolupracovník amerických tajných služieb Edward Snowden, nezávislý ruský denník Novaja Gazeta ako aj konžský ženský lekár a prevádzkovateľ nemocnice Denis Mukwege.
Všetci laureáti si cenu prevezmú 10. decembra, na výročie úmrtia zakladateľa ceny, švédskeho vynálezcu dynamitu Alfreda Nobela. Cena zahŕňa diplom, medailu a šek na odmenu v hodnote osem miliónov švédskych korún, v prepočte takmer 930-tisíc eur. Udelenie Nobelovej ceny mieru vyvolalo v histórii aj viacero kontroverzií, v roku 2009 to bolo napríklad v prípade amerického prezidenta Baracka Obamu či udelenia ocenenia Európskej únii. V roku 2013 dostala Nobelovu cenu mieru Organizácia pre zákaz chemických zbraní (OPCW).
Profily tohtoročných laureátov Nobelovej ceny za mier:
Malala Júsufzaiová (17):
- Malala Júsufzaiová sa narodila 12. júla 1997 v meste Mingora v oblasti Svát na severozápade Pakistanu. Jej rodičia sú sunnitskí moslimovia, Paštunovovia. Meno Malala dostala po afganskej národnej hrdinke, ktorá v 19. storočí viedla Paštunov proti britským kolonizátorom.
- Už v septembri 2008 vystúpila ako jedenásťročná v pakistanskom klube pred tamojšími novinármi a kritizovala uzavretie dievčenských škôl Talibanom v jej rodnom údolí Svát. Jej zápisky o neľahkom živote miestnych žien a dievčat potom v prvej polovici roka 2009 pod pseudonymom pravidelne uverejňoval server BBC.
- Malalin otec Ziauddín je sám otvoreným propagátorom vzdelania a rovnako ako dcéra opakovane čelí od Talibanu vyhrážkam smrti. V Pakistane viedol Ziauddín súkromnú miestnu školu a tiež dcéru inšpiroval k písaniu blogu.
- V októbri 2012 sa Malala stala terčom útoku ozbrojencov z Talibanu, ktorí ju cestou zo školy v autobuse vážne postrelili do hlavy a krku. Po prepustení z nemocnice v britskom Birminghame, kde sa podrobila sérii náročných operácií, sa znovu vrhla do boja za práva detí na vzdelanie. Začala chodiť do školy v Birminghame, kde jej otec dostal prácu na pakistanskom konzuláte, a napísala knihu spomienok I am Malala (Som Malala).
- V septembri 2013 v Birminghame Malala slávnostne otvorila novú knižnicu. Jej meno nesie aj nadácia, ktorej cieľom je presadzovať vzdelanie pre dievčatá vo všetkých kútoch sveta.
- Jej krédom je, že najlepší spôsob boja proti terorizmu je vzdelať nasledujúcu generáciu. „Teroristi sa boja vzdelanosti,“ tvrdí Malala, ktorej sa zástupcovia Talibanu stále vyhrážajú smrťou.
- Malala je už držiteľkou mnohých cien, okrem iného Medzinárodnej detskej mierovej ceny nadácie The KidsRights Foundation, pakistanskej Štátnej ceny mieru pre aktivistov mladších ako 18 rokov, ceny Anny Politkovskej, Ceny Simone Beauvoirovej, či Sacharovovej cenu za slobodu myslenia, ktorú jej vlani udelil Európsky parlament.
- Svoje myšlienky prezentovala napríklad na pôde OSN (2013) či na summite dievčat v Londýne (2014). Stretla sa okrem iného s britskou kráľovnou Alžbetou II. či s americkým prezidentom Barackom Obamu, ktorému sa nebála oznámiť svoj nesúhlas s užívaním dronov (nepilotovaných lietadiel) pri bombardovaní v Pakistane.
Kailáš Satjárthí (60)
- Predseda a zakladateľ indickej organizácie Bachpan Bachao Andolan (BBA; Hnutie za záchranu detstva), ktorá sa od roku 1980 zameriava na odstránenie detskej práce a obchodovania s deťmi a požaduje právo na vzdelanie pre všetky deti. Doteraz údajne zachránila asi 80 000 detí pred rôznymi formami otroctva a pomohla im v reintegrácii a prístupe k vzdelaniu.
- Angažuje sa aj v iných organizáciách a hnutiach, napríklad vo Svetovom pochode proti detskej práci, ktorý združuje mimovládne organizácie, učiteľov a odborové hnutia a od konca 90. rokov bojuje proti detskej práci. V roku 1994 stál tiež pri zrode siete MVO GoodWeave International (predtým Rugmark), ktorá si kladie za cieľ ukončiť detskú prácu v priemysle vyrábajúcom koberce a poskytuje firmám logo potvrdzujúce, že v ich výrobe nepracujú deti.
- Narodil sa 11. januára 1954 v indickom meste Vidiša (tiež Besnágar).
- Žije v Dillí s manželkou, dcérou, synom a deťmi, ktoré on a jeho organizácia zachránili.
