S Malalou Júsufzaiovou sa odborníčka na pakistanskú spoločnosť zoznámila v dome jej otca, v údolí Svát, kde robila výskum. Odvtedy sú v kontakte. „Sledovala som ju, ako sa z dieťaťa, ktoré len chce chodiť do školy, stala efektívnou hovorkyňou všetkých dievčat,“ hovorí Weissová pre Pravdu.
Malala má len 17 rokov. Chceli ju zavraždiť, teraz dostala Nobelovu cenu. Ako sa to dá zvládnuť, veď je ešte tínedžerka?
Má rodinu, ktorá ju mimoriadne podporuje. Má tiež veľa priateľov. Otec jej dobre rozumie. Faktom však je, že sa nemôže vrátiť do Pakistanu. Svet ju oslavuje. Hoci Malale teraz takmer každý politik v Pakistane na sociálnej sieti Twitter k Nobelovej cene za mier gratuloval, doma o nej hovoria, že je špiónkou Západu. Ona si však už predtým písala svoj denník, ktorý je mimoriadne pôsobivý. Áno, asi jej s ním trochu pomáhal otec. Ale ktoré dieťa nerobí veci s pomocou svojich rodičov? Som zvedavá, kde bude Malala o päť rokov. Sledovala som ju, ako sa z dieťaťa, ktoré len chce chodiť do školy, stala efektívnou hovorkyňou všetkých dievčat.
Ako si na Malalu spomínate?
Prvý raz som ju stretla, keď mala deväť. Robila som výskum v údolí Svát v Pakistane. Stretla som ju, hoci v skutočnosti som sa chcela zoznámiť s jej otcom Ziauddínom Júsufzaiom. On sa aktívne postavil proti Talibanu. Nechcel zavrieť školu, keď naňho tlačili. Nakoniec to však musel urobiť. Vedel totiž, že by dostal do nebezpečenstva deti. Bolo veľmi pôsobivé, o čo sa pokúšal. A dá sa povedal, že to bol práve on, kto naučil svoju dcéru, aké je vzdelanie dôležité. „Chcem len chodiť do školy,“ to mi Malala povedala, keď sme sa prvýkrát stretli. Možnosť získať vzdelanie bolo niečo, čo jednoducho chcela.
Denník Washington Post napísal, že v údolí Svát je Nobelova cena za mier pre Malalu fackou Talibanu. Je to skutočne tak? Rieši to vôbec Taliban?
V Pakistane je mnoho skupín, ktoré sa nazývajú Taliban, ale navzájom nemajú nič spoločné. Môžeme však hovoriť o násilných a extrémistických organizáciách, ktoré o Malale hovoria ako o súčasti údajného sprisahania Západu. Bolo ohavné, keď ju postrelili, ako extrémisti reagovali. Vyhlasovali, že je to správne, lebo ich nemôže kritizovať. Západ je pre nich to, čo chce zničiť islam. Aspoň tak to hovoria. Práve som čítala jeden príspevok svojho priateľa pakistanského novinára Salíma Džavída. Napísal , že Pakistan je krajinou, kde má viac podporovateľov mulla Umar a Usama bin Ládin (vodca hnutia Taliban a zakladateľ siete Al-Kajdá, poz. red.) ako držitelia Nobelovej ceny Abdus Salam (získal Nobelovu cenu za fyziku v roku 1979) a Malala. Bohužiaľ je to pravda.
Dá sa to zmeniť?
Podporujme vzdelanie! Som v spojení aj s ľuďmi z údolia Svát. Vzdelanie je najlepšou zbraňou proti tým, čo nechcú vidieť pravdu a fakty. Malalin odkaz je preto veľmi silný. Jej knihy však vo Sváte nepredávajú, ani v Islamabade. Ľudia sa boja, že by ich za to mohli napadnúť a obchody im vypáliť.
Je teda nejaká šanca, že by sa Malala v blízkej budúcnosti mohla vrátiť domov, prechádzať sa voľne po Pakistane?
Dúfam, že to neurobí. Je tu veľké riziko, že sa nájde nejaký šialenec, ktorý ju pokladá za symbol Západu. Pritom takéto myslenie nemá nič spoločné s realitou. Ľudia vytvárajú fikciu o Malale. Možno, keď bude staršia a bude mať širšiu podporu, tak sa bude môcť vrátiť. Teraz by však do Pakistanu nemala ísť. Rada by sa vrátila. Ale nech dokončí strednú školu, potom univerzitu.
Malala získala Nobelovu cenu za mier spolu s indických aktivistom bojujúcim proti detskej práci Kailášom Satjárthím. Pakistan a India nie sú práve priateľskí susedia…
Je úžasné, že Nobelov výbor ich ocenil spolu. Veď India a Pakistan sú v stave, keď v Kašmíre opäť znejú zbrane. V posledných týždňoch zahynulo v oblasti nemálo ľudí. Nobelovu cenu za mier však budú v pozitívnejšom svetle vnímať v Indii. V Pakistane, v údolí Svát, poznám veľmi rozumných ľudí. Ale stále si myslia, že na tom, že Malala slúži Západu, je aspoň trocha pravdy. Je to nešťastná situácia.