Tým skôr, že ako predstaviteľ „strany mieru“ čelí Porošenko a jeho stúpenci stále tlaku tzv. strany vojny. Teda politickým jastrabom dodnes presadzujúcim riešenie odporu na juhovýchode Ukrajiny silovými prostriedkami. Porošenko síce často balansuje na hranici možného a nemožného, ale podľa viacerých pozorovateľov ponúka maximum z minimálneho výberu ukrajinských politických lídrov.
Premiér Arsenij Jaceňuk, radikálna pravica vedená škandalóznym Olehom Ľaškom, ale aj nacionalisti z Pravého sektora Dmitrija Jaroša sú dodnes pre súčasnú hlavu štátu nočnou morou. Navyše blíži sa európsko-ázijský summit ASEM v Miláne (16.-17 októbra). Napriek tomu, že sa na ňom zídu najvyšší predstavitelia takmer 50 krajín, pozornosť bude pútať hlavne rokovanie Porošenko – Putin.
„Nemyslím si, že to budú jednoduché rozhovory. Už som si zvykol. Mám veľa skúseností s veľmi ťažkými diplomatickými rokovaniami. Som však optimista,“ načrtol očakávania prezident Porošenko. Zároveň aj on potvrdil, že možným rozhovorom s Putinom medzi štyrmi očami budú predchádzať rokovania v prítomnosti niektorých európskych lídrov. V „hre“ sú napríklad predstavitelia Nemecka, Francúzska, Veľkej Británie, ale aj Talianska.
„Moskva hrá kľúčovú úlohu v nastolení mieru na Ukrajine,“ dodal v pondelok Porošenko, citovaný provládnou agentúrou UNIAN. Vedia to aj v Moskve, a tak jedna i druhá strana podnikajú kroky s cieľom neprísť do Milána s prázdnymi rukami. Ruský líder napríklad vydal rozkaz, aby sa vyše 17-tisíc ruských vojakov na hraniciach s Ukrajinou stiahlo po plánovanom cvičení späť na miesto pôvodnej dislokácie.
„Je to blaf,“ reagoval vzápätí verný tradícii rusofoba ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk. A to napriek tomu, že aj jeho americký spojenec potvrdil „pohyb ruských jednotiek do vnútrozemia“. Keď v pondelok aj Rada národnej bezpečnosti a obrany štátu slovami jej hovorcu Andrija Lysenka potvrdila spomínaný fakt, šéf kabinetu si neodpustil aspoň konštatovať, že "je to proces, ktorý je pomalý a neznamená koniec napätia na juhovýchode krajiny“.
So založenými rukami nesedí ani Petro Porošenko. Po presadení v parlamente tzv. korupčného zákona v záujme „poriadku a disciplíny“, po výmene šéfa pohraničnej služby a odvolaní svojho kritika, gubernátora Doneckej oblasti oligarchu Serhija Tarutu prišiel rad aj na „hovoriacu prilbu“, ministra obrany Valerija Heleteja.
Skôr ako úspechmi ukrajinskej armády v Donbase sa totiž generál preslávil doma aj v zahraničí kontroverznými až smiešnymi vyhláseniami, ktoré kompromitovali politické vedenie v Kyjeve. Od „ruského ostreľovania granátmi s jadrovými hlavicami“ letiska v Slaviansku až po „plánovaný slávnostný víťazný pochod v Sevastopole“. A tak bolo len otázkou času, kedy prezident Porošenko vypoklonkuje v poradí už štvrtého ministra obrany za jediný rok. Vzápätí mali ukrajinskí poslanci už v pondelok na stole návrh prezidenta týkajúci sa nového šéfa toľko kritizovaného armádneho rezortu, predovšetkým jeho špičiek. Podľa agentúry ministrom by sa mal stať Stepan Poltorak, od apríla veliteľ Národnej gardy a predtým šéf jednotiek ministerstva vnútra, ktoré boli predchodcom spomínanej gardy.
„Silná armáda je garanciou mieru a urobím všetko pre to, aby naša armáda bola skutočne pevná, rýchla, produktívna, pripravená a technicky vybavená,“ reagoval generál Poltorak na oznámenie prezidenta o jeho kandidatúre, čím nepriamo nazval oblasti, s ktorými jeho predchodca nedokázal pohnúť.
Denník The Wall Street Journal síce pripomenul, že medzi Moskvou a Kyjevom stále existujú názorové rozdiely týkajúce sa územných otázok, ale zároveň v súvislosti so stretnutím Porošenko – Putin v Miláne pripomenul predčasné ukrajinské parlamentné voľby a obavy Kyjeva v súvislosti s dodávkami ruského plynu počas blížiacej sa zimy.
„Na druhej strane ak Moskva ukáže ochotu napomôcť skutočný mier, môže rátať s uvoľnením ekonomických sankcií USA a EÚ,“ uzatvárajú jednu z možných ciest vývoja noviny The Wall Street Journal.