Foto: SITA/AP, Luca Bruno
Okrem reprezentanta hostiteľskej krajiny talianskeho premiéra Mattea Renziho a prezidentov Ukrajiny a Ruska, Petra Porošenka a Vladimira Putina, si za rokovací stôl na milánskej prefektúre sadli aj nemecká kancelárka Angela Merkelová, francúzsky prezident François Hollande a britský šéf kabinetu David Cameron. Raňajkovú zostavu doplnili predseda Európskej rady Herman Van Rompuy a šéf Európskej komisie José Barroso.
„Z očí do očí“ 45 minút
„V diskusiách o Ukrajine sme urobili významný krok,” oznámil premiér Renzi po raňajkách bez akýchkoľvek podrobností. Teda žiadne dvojstranné rozhovory Porošenko – Putin sa nekonali, ako to prezentovali viaceré ukrajinské, ale aj niektoré ruské médiá. Podľa premiéra Renziho práve bilaterálne rozhovory by mohli znamenať posun.
Večer však agentúry oznámili, že rokovanie Porošenko – Putin sa uskutočnilo za zatvorenými dverami a trvalo 45 minút. Po skončení stretnutia ukrajinský prezident oznámil, že dohody o plyne sa pravdepodobne podarí dosiahnuť 21. októbra na trojstrannom rokovaní Ukrajina – Rusko – EÚ.
Taliansky premiér Renzi ešte do spomínaných rozhovorov v súvislosti s bilaterálkami mal na mysli skutočnosť, že chutné jedlo bolo jediným hmatateľným prvkom, ale bez potrebného prelomu v riešení ukrajinskej krízy. Podľa agentúra AFP sa vraj od milánskeho summitu nečakal nijaký pokrok. Išlo podľa AFP o úsilie zabrániť ďalšej eskalácii na Ukrajine.
"Zámerom je vyslať signál o potrebe prímeria a vyčkať, či sa otvorí možnosť ďalšieho pokroku,” konštatovala agentúra. Na juhovýchodnom ukrajinskom fronte by však zo spomínaných signálov mohli už zložiť celú symfóniu. Napriek "signálom“ tam denne zomierajú nielen ozbrojenci, ale najmä civilisti.
Dialóg hluchonemých
„Viacerí účastníci prejavili úplnú neochotu pochopiť reálnu situáciu na juhovýchode Ukrajiny,“ zhrnul rôzne pohľady na výsledok raňajok, ale aj na summit ako taký Dmitrij Peskov, hovorca Kremľa.
Na nulovom výsledku v Miláne nič nezmení ani diplomatické vyjadrenie prezidenta Putina, podľa ktorého najnovšie stretnutie s Petrom Porošenkom a lídrami EÚ bolo „pozitívne“. S takto pozitívnym nábojom Putin po summite navštívil v súkromnej časti pobytu „starého dobrého priateľa Silvia Berlusconiho“.
Foto: Reuters
O plyne už vo štvorke
O hlavnej milánskej téme, teda garancii dodávok ruského plynu na Ukrajinu a pre európskych odberateľov, sa viac ako pri piatkových raňajkách hovorilo v noci na piatok medzi Putinom a Merkelovou. O vážnosti témy svedčí aj skutočnosť, že nemecká kancelárka počkala na ruského lídra do hlbokej noci. Z Belehradu totiž Putin pricestoval so štvorhodinovým meškaním.
Rokovanie napriek pokročilému času trvalo dve a pol hodiny. Nepotvrdili sa tak zaručene nezaručené predpovede o tom, že Merkelová sa nechce s Putinom stretnúť pre "nekonštruktívny postoj Moskvy k riešeniu ukrajinskej krízy“. Napokon Merkelová čakala, pretože v hre je veľa otázok. Dôležitých nielen pre Nemecko a Rusko. Ani zďaleka nejde len o dodávky ruského plynu na Ukrajinu a do Európy či médiami proklamované dodržiavanie dohôd z Minska v prípade občianskej vojny u nášho východného suseda.
O plyne sa napokon na milánskom summite predsa len začalo hovoriť, ale na popoludňajšom piatkovom rokovaní. Bolo to už v tzv. normandskej štvorke (Porošenko, Putin, Merkelová, Hollande) nazvanej podľa rovnakého zloženia aktérov rokovania počas 70. výročia vylodenia spojencov v Normandii.
Ako informovali ukrajinské zdroje, prezident Porošenko po rokovaní taxatívne vymenoval tri body dohody z Milána. Podľa nich prvým je splnenie Minského memoranda, druhým volebná pomoc Donbasu (o ktorú povstalci nestoja – pozn. red.) a tretím je určitý pokrok v otázke plynu.
„Dohodli sme sa na základných parametroch zmluvy o plyne,“ povedal po rokovaní novinárom Porošenko. Zároveň priznal, že Kyjev v tejto súvislosti stále hľadá potrebné finančné zdroje. V súčasnosti získava Kyjev plyn vďaka reverzu zo Slovenska, Poľska a Maďarska napríklad z Nórska.
Ako vo štvrtok informoval ukrajinský denník Segodňa, ruskí poslanci v Dume majú už na stole pozmeňovací návrh zákona, podľa ktorého odberatelia plynu z Gazpromu ho nebudú môcť ako doteraz reexportovať. Noviny sa pritom odvolávajú na Vladimira Guteneva, podpredsedu parlamentného výboru pre priemysel v ruskej Dume.
Rusko dodávky na Ukrajinu zastavilo ešte 16. júna pre dlh Kyjeva, ktorý dosiahol podľa Gazpromu 5,3 miliardy dolárov (viac ako 4,1 miliardy eur).
Agentúrnu správu sme nahradili autorským článkom denníka Pravda.