Podľa oficiálnych výsledkov minulotýždňových volieb získal Morales takmer 61 percent hlasov, čo bolo o 37 percent viac ako jeho rival, podnikateľ Samuel Medina. Prezidentovo Hnutie za socializmus navyše obhájilo ústavnú väčšinu v parlamente. Bývalý pestovateľ koky svoj úspech venoval kubánskeho exprezidentovi Fidelovi Castrovi.
Za svoje priority na ďalšie obdobie vytýčil rozvoj jadrovej energie a pokrok vo využití vzácneho lítia. Morales totiž chce, aby jeho krajina lítium využila na výrobu batérií do počítačov, mobilných telefónov či elektrických áut. Odhaduje sa, že Bolívia, ktorá patrí medzi najchudobnejšie krajiny na juhoamerickom kontinente, vlastní až 70 percent svetových zásob lítia.
Morales sa v roku 2006 stal prvým prezidentom Bolívie s indiánskym pôvodom. Svoj imidž si postavil na boji za práva chudobných, prerozdelení ziskov z nerastného bohatstva a boji proti sociálnym rozdielom medzi vrstvami obyvateľstva. Za jeho prezidentovania sa situácia v juhoamerickej krajine upokojila, ekonomika zaznamenala výrazný nárast a miera chudoby výrazný pokles.
V rámci zahraničnej politiky je Morales odporcom USA a za svojich spojencov považuje Kubu a Venezuelu. Jeho opätovnú kandidatúru umožnil minuloročný verdikt ústavného súdu, ktorý rozhodol o nezapočítaní jeho prvého funkčného obdobia, keďže sa následne zmenila ústava. Tá po novom ustanovila, že bolívijský prezident môže zastávať svoj úrad maximálne dvakrát za sebou.