Oznámil to v Štrasburgu predseda europarlamentu Martin Schulz. Päťdesiatdeväťročný Mukwege z Konga sa niekoľko rokov stará v nemocnici v Bukavu o znásilnené ženy a niekoľkokrát bol nominovaný na Nobelovu cenu za mier. Liečil už tisícky žien, vrátane obetí hromadných znásilnení.
Predseda europarlamentu spoločne s predsedami parlamentných politických skupín vyberali z troch finalistov. Okrem Mukwegeho boli medzi nimi ukrajinské hnutie Euromajdan a azerbajdžanská obhajkyňa ľudských práv Lejla Junusová. Lekár získal jednohlasnú podporu
Držiteľ ocenení mal byť pôvodne vyhlásený 16. októbra, ale voľba bola odložená z administratívnych dôvodov kvôli rozpadu euroskeptickej frakcie Európa slobody a priamej demokracie (EFDD).
Konferencia predsedov, pozostávajúca z predsedu Európskeho parlamentu a lídrov politických skupín EP, tak nemohla vybrať laureáta Sacharovovej ceny minulý týždeň.
Mukwege bude pozvaný na slávnostné prevzatie ceny počas plenárneho zasadnutia Európskeho parlamentu 26. novembra.
Lekár Denis Mukwege
- Narodil sa 1. marca 1955 v Bukavu v belgickom Kongu (dnešná Demokratická republika Kongo).
- Stará sa o znásilnené ženy v nemocnici Panzi v Bukavu, ktorú sám založil v roku 1999. Liečil okolo 40-tisíc žien, vrátane obetí hromadných znásilnenia.
- Mukwege je držiteľom mnohých ocenení. V roku 2009 bol v ankete nigérijských novín Daily Trust vyhlásený za Afričana roka, v tom istom roku dostal za výnimočné činy pre podporu mieru Cenu Olofa Palmeho. V roku 2013 mu newyorská Trainova nadácia (The Train Foundation) udelila cenu za občiansku odvahu. Bol tiež niekoľkokrát nominovaný na Nobelovu cenu za mier.
- Vo svojom prejave v OSN v roku 2012 kritizoval medzinárodné spoločenstvo za pasivitu voči občianskemu konfliktu v Kongu.
- V roku 2012 prežil pokus o vraždu a uchýlil sa do Európy, vlani sa do Konga vrátil.
Ocenenie, ktoré nesie meno sovietskeho fyzika a disidenta Andreja Sacharova, udeľuje Európsky parlament každoročne od roku 1988 výnimočným osobnostiam alebo organizáciám, ktoré významne prispeli k boju za ľudské práva a demokraciu. Súčasťou ceny je odmena 50-tisíc eur.
Vlani získala ocenenie pakistanská aktivistka Malala Júsufzaiová, ktorá tento rok dostala aj Nobelovu cenu za mier. V roku 1989 sa stal držiteľom Sacharovovej ceny líder Pražskej jari 1968 Alexander Dubček.
Prehľad víťazov Sacharovovej ceny za slobodu myslenia
- 1988 – Anatolij Marčenko (ZSSR) a Nelson Mandela (JAR)
- 1989 – Alexander Dubček (ČSFR)
- 1990 – Do Aun Schan Su Ťij (Mjanmarsko)
- 1991 – Adem Demac (Juhoslávia – kosovský Albánec)
- 1992 – organizácia Matky Májového námestia (Argentína)
- 1993 – denník Oslobodjenje (Sarajevo)
- 1994 – Taslima Nasrínová (Bangladéš)
- 1995 – Leyla Zana (Turecko)
- 1996 – Wej Ťing-šeng (Čína)
- 1997 – Salima Ghazalíová (Alžírsko)
- 1998 – Ibrahim Rugova (Juhoslávia – kosovský Albánec)
- 1999 – José Alexandro „Xanana“ Gusmao (Indonézia – Východný Timor)
- 2000 – občianska iniciatíva Basta Ya! (Španielsko)
- 2001 – Nurit Peledová Elkhananová (Izrael), Izzat Ghazaví (Palestína) a arcibiskup z Lubanga Zacarias Kamwenho (Angola)
- 2002 – Osvaldo Payá (Kuba)
- 2003 – Kofi Annan (Ghana) a celý personál OSN, ktorý obetoval svoje životy v službe svetovému mieru
- 2004 – Bieloruské asociácie novinárov
- 2005 – Hauwa Ibrahim (Nigéria), Ženy v bielom (Kuba) a Reportéri bez hraníc
- 2006 – Alexander Milinkevič (Bielorusko)
- 2007 – Sálih Mahmúd Usman (Sudán)
- 2008 – Chu Ťia (Čína)
- 2009 – Oleg Orlov, Sergej Kovaľov a Ľudmila Alexejevová za mimovládnu organizáciu Memorial (Rusko)
- 2010 – kubánsky disident Guillermo Farinas
- 2011 – päť aktivistov tzv. Arabskej jari: Muhammad Buazízí (Tunisko, posmrtne), Asma Mahfúzová (Egypt), Ahmad Zubajr Sanus (Líbya), Razan Zajtuníová (Sýria) a Alí Farzat (Sýria)
- 2012 – Nasrín Sotudíová (Irán) a Džafar Panahí (Irán)
- 2013 – Malala Júsufzaiová (Pakistan)
- 2014 – konžský lekár Denis Mukwege.