„Prezident Petro Porošenko je zajatcom predvolebnej kampane, ktorá je veľmi divoká a ktorú mainstreamové západné médiá ignorujú alebo retušujú,“ upozornil politológ s tým, že hlasovanie sa uskutoční v krajine zmietanej občianskou vojnou.
Podľa Krejčího nemožno navyše hovoriť o demokratických voľbách, keď opozíciu zaháňajú do ilegality, keď sa nehýbe vyšetrovanie zločinov, akými sú streľba ostreľovačov na Majdane, vraždenie ľudí v Odese či zostrelenie dopravného lietadla, a keď verejnosť zastrašujú fakľovými pochodmi. „V staroveku sa v Grécku v podobných súvislostiach hovorilo o ochlokracii, o vláde spodiny,“ dodáva Krejčí.
Atmosféru predvolebnej kampane vybičoval aj schválený lustračný zákon postavený na princípe kolektívnej viny. Asi miliónu ľudí siahne na ich občianske práva. Nebudú však medzi nimi stále viac sa presadzujúci nacionalizmom sfanatizovaní niekdajší komsomolskí a stranícki funkcionári, ktorí si literu zákona včas prispôsobili tak, aby sa na nich norma nevzťahovala.
V takejto atmosfére si mnohí kladú otázku, či sú vôbec potrebné voľby u našich východných susedov. Viacerí pozorovatelia však odpovedajú pozitívne minimálne z dvoch dôvodov. Prvým je skutočnosť, že všetky doterajšie dôležité rozhodnutia schvaľovala vláda, ktorá stratila koaličnú väčšinu, ale aj parlament, ktorý prezident rozpustil.
A je tu ešte čosi. Pre Porošenka, ktorý je v kresle hlavy štátu iba päť mesiacov, je hlasovanie poslednou šancou, ako zastaviť klesajúcu popularitu napriek tomu, že ešte stále je jeho blok favoritom volieb. V neposlednom rade môže ešte stále pripísať sociálne problémy na vrub predchádzajúcej moci a tlaku Ruska. Pritom je verejným tajomstvom, že bez nájdenia dohody s Moskvou sa kríza iba zhorší a bez konštruktívnej väčšiny v snemovni hrozí, že v druhom najväčšom európskom štáte, čo sa týka rozlohy, sa ešte viac zakorení chaos. A to napriek tomu, ako potvrdila Victoria Nulandová, námestníčka ministra zahraničia USA, že od roku 1991 Washington „investoval do ukrajinskej budúcnosti“ 5 miliárd dolárov (takmer 4 miliardy eur). A ako počuť úplne nahlas, nebolo to určite v záujme zníženia ukrajinského dlhu za plyn.
Napriek snahe kyjevských oficiálnych miest bagatelizovať úlohu krajnej pravice západní analytici neprestávajú upozorňovať, že k moci sa derú aj lídri militarizovaných zoskupení financovaných miestnymi oligarchami.
„Sú odhodlaní obsadiť poslanecké kreslá a nie je vylúčené, že sa niekedy môžu odvážiť uskutočniť aj štátny prevrat,“ upozorňujú napríklad noviny The Sunday Times. Podľa politológa Grigorija Dobromelova ak sa Blok Porošenka stavia do úlohy „strany mieru“, tak prakticky všetky ostatné vedúce politické subjekty so šancou dostať sa do snemovne reprezentovali vo volebnej kampani „stranu vojny“.
Porošenko citovaný agentúrou UNIAN už vo štvrtok tvrdil, že zloženie povolebnej vládnej koalície je prakticky hotovou vecou. „V pondelok, možno v utorok bude realitou,“ avizoval volebný favorit. Jeho slová vzápätí spochybnil jeden z lídrov Ľudového frontu a šéf parlamentu Oleksandr Turčinov. „Také niečo je možné iba po vyhlásení oficiálnych volebných výsledkov,“ upozornil politik, ktorý spoločne s terajším premiérom Arsenijom Jaceňukom odmietli „diktát“ Julie Tymošenkovej v ich donedávna ešte „rodnej“ strane Baťkivščina (Vlasť) a založili vlastnú stranu.
Analytici sa dnes zhodujú v tom, že ak sa Porošenkovi predsa len podarí sformovať v snemovni stabilnú väčšinu potrebnú na odštartovanie reforiem, tak „môže mať mierumilovnejšiu náladu“. Napríklad už aj preto, že prípadná eskalácia občianskej vojny na východnom fronte ho stiahne na politické dno.
Je tu však ešte ďalšia možnosť. Ak sa totiž ešte stále „funkčnému oligarchovi“ v prezidentskom kresle nepodarí vládnuť pomocou stabilnej väčšiny a radikáli typu Oleha Ľaška dostanú relatívne veľký počet hlasov, tak sa z Porošenka stane politický jastrab "z donútenia“ nahrávajúci militantným silám. V takom prípade by to znamenalo obnovenie konfliktu nielen na juhovýchode v jeho nepredvídateľných podobách.