Vulgarizmy na verejnosti i v súkromí: Politici si na ústa pozor nedávajú

Ak politici alebo ďalší verejní činitelia vo svojich vystúpeniach použijú vulgarizmus, prakticky vždy zaujmú médiá.

03.11.2014 12:29
Barack Obama Foto: ,
Americký prezident Barack Obama počas predvolebnej kampane povedal o svojom vtedajšom súperovi Mittovi Romneym, že "kecá hovadiny".
debata (3)

Neslušné slová vo verejnom priestore a navyše z úst volených zástupcov sa potom interpretujú ako nedostatok dobrého vkusu a vychovania či dôsledok zlého sebaovládania v emocionálne náročných situáciách. Na také „pošmyknutia“ politikov je verejnosť citlivá obzvlášť v anglosaskom svete, zatiaľ čo napríklad v Latinskej Amerike je tolerancia väčšia. Prípad českého prezidenta Zemana, ktorý použil početné vulgarizmy úplne vedome a navyše v relácii verejnoprávneho rozhlasu, je však mimoriadny a vo svete sa preň ťažko hľadá porovnanie.

Kritike za použitia vulgárnych výrazov čelia aj tí politici, ktorí ho použijú neverejne. Zapnutý mikrofón po skončení oficiálneho prejavu zradil napríklad amerického viceprezidenta Joea Bidena, ktorý po podpísaní zdravotníckej reformy v roku 2010 prezidenta Baracka Obamu potľapkával po chrbte so slovami „To je kurva veľká vec“. Prezident George Bush potom v roku 2000 ľutoval zapnutý mikrofón počas svojej kampane, keď označil novinára Adama Clynera za „prvotriedneho debila“.

Rozhorčenie ale budia aj vulgarizmy použité úplne v súkromí, ktoré sa na verejnosť dostanú omylom – napríklad vďaka tajnému odposluchu. Smolu mala v tomto smere napríklad námestníčka amerického ministra zahraničia Victoria Nulandová, ktorá tento rok v súkromnom telefonáte hovorila o tom, že USA chcú s pomocou emisára OSN presadiť svoje predstavy o budúcej ukrajinskej vláde, a chcú tak „vyjebať s EÚ“. Vulgarizmy v tajných nahrávkach tento rok rozbúrili aj verejnú mienku v Poľsku: bývalý guvernér poľskej centrálnej banky Marek Belka na nich napríklad výbor pre menovú politiku počastoval prívlastkom „zasraný“.

Politici si niekedy popustia uzdu aj vo chvíľach, keď chcú pôsobiť „ľudskejšie“ alebo keď dávajú rozhovor potrebný pre časopis určený mladšiemu či nekonformnejšiemu publiku. Horúcou pôdou bývajú tiež improvizované prejavy pri predvolebných kampaniach. Americký prezident Obama v rozhovore pre hudobný časopis Rolling Stone odsúdil svojho súpera v boji o Biely dom Mitta Romneyho s tým, že „kecá hovadiny“. Britský premiér David Cameron zase v uvoľnenom vystúpení v rozhlasovej rannej šou vyjadril pochopenie nad tým, že „ľudí sú nasratí na politikov“. Takmer legendárny je dávny bonmot slovenského premiéra Vladimíra Mečiara, ktorý na mítingu svojej strany žartoval o podobe novej stokorunovej bankovky slovami „na prednej strane má byť Dáša a Vašek v posteli a na zadnej Klaus s korunou v prdeli“.

Špecifický – a vulgarizmami prešpikovaný – spôsob vyjadrovania je typický aj pre niektorých konkrétnych politikov. Ruský prezident Vladimir Putin sa preslávil tým, že do štátnických prejavov úmyselne pridáva veľa ľudových výrazov a dokonca aj zločinecký žargón. Svojho času sľuboval čečenským teroristom, že ich nechá „odkrágľovať na hajzlíkoch“, či vyhrážal „zavesiť za gule“ Michaila Saakašviliho, predchádzajúceho gruzínskeho prezidenta a nepriateľa Kremľa vo vojne o separatistické provincie Abcházsko a Južné Osetsko. Pochybnosti o poctivosti ruského víťazstva na svetovej univerziáde v Kazani vlani rázne odmietol ako „kecy“.

Pre silnejší výraz nejde ďaleko ani uruguajský prezident José Mujica. Tento rok po návrate futbalovej reprezentácie, vyradené v osemfinále majstrovstiev sveta, označil medzinárodnú federáciu FIFA za „bandu skurvysynov“. Vlani nevypnutý mikrofón zaznamenal jeho nelichotivú charakteristiku argentínskej prezidentky a jej zosnulého manžela – doslova si povzdychol, že „tá stará baba je horšia ako ten škúľavý chlap“.

Niekdajší americký viceprezident Richard Cheney sa pred desiatimi rokmi na pôde Senátu pustil do demokratického senátora Patricka Leahyho a na jeho kritiku angažmán firmy Halliburton v Iraku opáčil, aby „išiel do riti“. Cheney to nepoprel a neskôr dokonca povedal, že svoje slová neľutuje.

Väčšina verejne činných osôb sa však zo svojich prehreškov kajá. Niekedy môže jediný vulgarizmus zabrzdiť celú politickú kariéru. To je prípad bývalého ukrajinského ministra zahraničia Andrija Deščycju, ktorý sa tento rok po zostrelení ukrajinského vojenského lietadla proruskými separatistami snažil upokojiť rozvášnených demonštrantov pred ruským veľvyslanectvom v Kyjeve. Ruského prezidenta Putina pritom počastoval nadávkou „chujlo“, ktorú ruština užíva ako vulgárny termín pre nepríjemného človeka a doslova označuje nadmerne veľký mužský úd. Vyvolal tým veľa pozornosti a z postu šéfa diplomacie ho krátko potom odvolali.

3 debata chyba
Viac na túto tému: #politici #vulgarizmy