Ako prvý sa so svojou rodinou zvítal 46-ročný Keneth Bae hneď po prílete na letisko neďaleko Tacomy v západnom štáte Washington. Krátko po ňom z lietadla vystúpil 25-ročný Matthew Miller. V lietadle typu Boeing C-40 ich sprevádzal aj šéf amerických tajných služieb James Clapper. Ten však podľa americkej diplomacie o prepustení Američanov s KĽDR nevyjednával.
Komunistický režim podľa spravodajskej stanice CNN ich prepustenie zdôvodnil „riadnym ospravedlnením“ priamo zo strany amerického prezidenta Baracka Obamu. Obaja tiež údajne „úprimne oľutovali svoje zločiny a počas výkonu trestu sa riadne správali“.
Prvým z troch zadržiavaných Američanov, ktorých KĽDR prepustila, sa koncom októbra stal Jeffrey Fowle. Päťdesiatšesťročného Američana zadržali v máji po tom, ako si v nočnom klube v severokórejskom meste Čong-čin zabudol Bibliu.
Millera zatkli ešte v apríli, keď roztrhal svoje víza požiadal o azyl. Krátko na to ho obvinili zo špionáže a odsúdili na 6 rokov nútených prác. Najdlhšie zadržiavaným občanom USA v KĽDR bol Bae, kórejsko-americký misionár zatknutý v novembri 2012 a odsúdený na 15 rokov nútených prác.
KĽDR si chce zrejme prepustením Američanov vylepšiť povesť
Detaily okolo prepustenia dvoch Američanov ešte nie sú známe. Čo však Severnú Kóreu viedlo k prepusteniu oboch mužov. Na niektoré z otázok ponúka odpovede agentúra AP.
Čo Severná Kórea za prepustenie získa?
- Najmenej jednu z vecí, po ktorej Pchjongjang túžil. Pre Američanov si musel osobne zájsť vysoký predstaviteľ USA. Šéf spravodajských služieb James Clapper sa stal najvyššie postaveným Američanom, ktorý sa v Pchjongjangu objavil za posledných desať rokov. Zatiaľ sa nevie, či hovoril s niekým z vedenia KĽDR. Ale je známe, že odovzdal krátky odkaz od prezidenta Baracka Obamu, čo naznačuje, že ho Obama po Američanov poslal.
- Clapperova návšteva je výborný ťah Pchjongjangu, ktorý sa niekoľko mesiacov staral o to, aby prípad amerických väzňov vo Washingtone živil. Umožnil napríklad reportérovi AP stretnúť sa s obidvoma väzňami a tiež s tretím, ktorým bol Jeffrey Fowle a ktorého KĽDR prepustila už v októbri. Všetci sa v rozhovoroch obracali na amerických štátnikov a prosili ich o to, aby im pomohli dostať sa na slobodu.
- Podobne tomu bolo aj v prípade iných Američanov, ktorí uviazli a nakoniec sa dostali z KĽDR. Cestu za nimi merali bývalí prezidenti Jimmy Carter a Bill Clinton. Pre Pchjongjang je prítomnosť takýchto ľudí to isté ako oficiálne ospravedlnenie. Nič na tom nezmení vyhlásenie šéfa americkej diplomacie Johna Kerryho, ktorý nedávno povedal, že sa Washington nemieni Pchjongjangu výmenou za väzňov ospravedlňovať.
Prečo boli Američania prepustení práve teraz?
- Pchjongjang si je vedomý rastúceho medzinárodného tlaku na stav ľudských práv v krajine. V nedávnej správe OSN sa hovorí o znásilňovaní, mučení, popravách a nútených prácach v severokórejských pracovných táboroch. Vládu správa viní zo systematického a hrubého porušovania ľudských práv.
- KĽDR tieto obvinenia jasne odmieta. Podľa nej sú založené na politicky motivovaných výrokoch utečencov. Severná Kórea vydala v septembri vlastnú správu o situácii, ale obáva sa snáh dostať ju pred Medzinárodný trestný súd.
- Miestna tlač píše o rozhorčených výpadoch proti USA, Južnej Kórei a ich spojencom, pretože údajne chcú otázku ľudských práv využiť ako prostriedok ku zvrhnutiu severokórejskej vlády. Ťaženie proti KĽDR tlač nazýva vyvolávaním rozruchu a zameriava sa na problémy, ktoré údajne majú s dodržiavaním ľudských práv v USA. Prepustenie väzňov v minulosti Pchjongjang vydával za humanitárne rozhodnutie a tak to bude zrejme aj teraz.