Merkelová: Pád múru ukazuje, že je možné prekonať diktatúry

Pád Berlínskeho múru ukazuje, že je možné prekonať diktatúry a zastaviť obmedzovanie slobody a ľudských práv. Na oficiálnych oslavách 25. výročia pádu múru to v Berlíne povedala nemecká kancelárka Angela Merkelová. V súvislosti s ohrozenou slobodou zmienila Ukrajinu, Sýriu a Irak.

09.11.2014 13:15 , aktualizované: 17:00
Merkelová, Berlínsky múr Foto: ,
Angela Merkelová počas osláv výročia pádu Berlínskeho múru.
debata (65)

„Dnes alebo zajtra môžu byť strhnuté nové múry. Múry diktatúry, násilia, ideológie nepriateľstva,“ povedala Merkelová. „Pád Berlínskeho múru nám ukázal, že sny sa môžu stať skutočnosťou. Nič nemusí zostať tak, ako je. Túto skúsenosť chceme ukázať ľuďom vo svete,“ uviedla kancelárka.

Vďaka pádu Berlínskeho múru v roku 1989 sa podľa Merkelovej tiež podarilo zjednotiť Európu. „Dnes Európska únia zahŕňa 28 členských štátov s viac ako 500 miliónmi obyvateľov. Máme spoločné hodnoty – slobodu prejavu a slobodu tlače, slobodu vyznania, slobodu cestovať. To všetko sú základné ľudské práva,“ podotkla.

„Zjednotená Európa založená na spoločných hodnotách dáva každému jednotlivcovi všetky šance slobodne si riadiť život. Spoločná Európa môže vo svete presadzovať svoje záujmy a svoje predstavy o svete oveľa lepšie, než by sa to mohlo podariť našim jednotlivým krajinám,“ uviedla Merkelová.

Nemecká kancelárka tiež pripomenula, že zrútenie Berlínskeho múru by nebolo možné bez ďalších udalostí v niekdajšom východnom bloku. „Železná opona už mala trhliny. Mierová revolúcia v NDR by bez udalostí v iných štátoch bola nemysliteľná,“ podotkla Merkelová a pripomenula československú Chartu 77, poľské opozičné hnutie Solidarita, reformy v Sovietskom zväze i otvorenie maďarsko-rakúskej hranice v roku 1989.

Merkelová sa zmienila aj o neúspešnom východonemeckom pokuse o zvrhnutie komunistického režimu a o zjednotení so západnou časťou Nemecka v roku 1953. „Čo bolo vtedy ešte s pomocou tankov a pušiek krvavo potlačené, bolo už o 26 rokov neskôr nezastaviteľné,“ dodala.

Ľudí, ktorí zahynuli pri pokuse prekonať múr, Merkelová spomenula aj v prejave. „Obetí bolo príliš veľa. Každý jednotlivec, ktorý v súvislosti s Berlínskym múrom zomrel, bol príliš,“ povedala. „Niet divu, že bezprostredne po otvorení hraníc ľudia vzali kladivá a múr, ktorý tak nenávideli, rozbili.“

Merkelová tiež poznamenala, že Berlínsky múr bol síce hlavným symbolom bezprávia, ktorého sa dopúšťal komunistický režim v bývalej Nemeckej demokratickej republike, nebol ale jeho jediným prejavom.

„Je dôležité aj 25 rokov po páde múru skúmať východonemeckú diktatúru a odhaľovať ďalšie a ďalšie bezprávie,“ povedala kancelárka. Pripomínanie týchto udalostí podľa nej je potrebné na to, aby sa už nemohli opakovať.

Nemecký prezident Joachim Gauck v rámci spomienkových podujatí zhodnotil vývoj nemeckej spoločnosti od roku 1989. Politické ciele opozičného hnutia z roku 1989 sa podľa neho naplnili.

Podarilo sa odstrániť komunistickú diktatúru a v Nemecku je teraz sloboda prejavu a sloboda tlače. S vývojom niekdajšieho východného Nemecka za posledných 25 rokoch sú podľa neho nespokojní tí ľudia, ktorí sa stali obeťami hospodárskeho zrútenia niekdajšej NDR kvôli jej nekonkurencies­chopným podnikom.

65 debata chyba
Viac na túto tému: #Nemecko #Angela Merkelová #Berlínsky múr