Obama: Boj proti Islamskému štátu vstupuje do novej fázy

Rozhodnutie Spojených štátov vyslať ďalších 1 500 vojenských poradcov do Iraku predstavuje začiatok novej fázy v boji proti radikálom z Islamskému štátu. Uviedol to americký prezident Barack Obama. Zároveň zdôraznil, že tento krok nie je známkou zlyhania jeho stratégie v regióne.

09.11.2014 18:02 , aktualizované: 18:12
Barack Obama Foto: ,
Americký prezident Barack Obama.
debata (15)

Zvýšenie počtu poradcov podľa prezidenta signalizuje prechod od obrannej stratégie k útočnej. „Namiesto obyčajnej snahy o zastavenie postupu IS sa teraz nachádzame v pozícii, z ktorej môžeme začať útok,“ povedal Obama v rozhovore, ktorý odvysielala televízia CBS.

„Vzdušné útoky boli veľmi účinné pri znižovaní bojaschopnosti a spomaľovaní postupu IS. Teraz potrebujeme pozemné jednotky, a to iracké pozemné jednotky, ktoré ich (IS) môžu začať tlačiť späť,“ dodal.

Biely dom oznámil rozhodnutie vyslať do Iraku ďalších 1 500 vojakov v piatok. Doteraz v krajine pôsobilo zhruba 1 400 amerických vojenských poradcov. Podľa Obamu sa poradcovia budú aj naďalej vyhýbať bojovým akciám. Ich úlohou je trénovať irackých vojakov a pomáhať im so stratégiou a logistikou pri pozemnom boji s IS. Spojené štáty irackej armáde pri tomto boji poskytnú aj leteckú podporu.

Obama sa stal terčom kritiky zo strany niektorých republikánov, pretože v roku 2012 stiahol bojové jednotky z Iraku a ponechal krajinu napospas chaosu a sektárskemu násiliu, pripomenula agentúra Reuters. To využil Islamský štát, ktorému sa následne podarilo získať kontrolu nad značnou časťou na severe krajiny.

Obama hovorí o priepasti v názoroch na iránsky jadrový program

Obama sa domnieva, že existuje „ešte veľká priepasť“ v postojoch pri vyjednávaní s Iránom o jeho jadrovom programe.

V ománskom Maskate sa medzitým začali dvojdňové rokovania amerického ministra zahraničia Johna Kerryho s jeho iránskym náprotivkom Mohammadom Džavádom Zarífom, na ktorých sa zúčastňuje aj koordinátorka dlhodobých rozhovorov Catherine Ashtonová. Rokovania majú stanoviť medze iránskeho jadrového programu.

„Je tu ešte významná priepasť. Možno, že ju neprekonáme,“ pripustil Obama v rozhovore, ktorý odvysielala americká televízia CBS. Obama narážal na budúce kolo rozhovorov medzi Iránom a šiestimi veľmocami. Majú sa skončiť do 24. novembra konečnou dohodou, avšak medzi účastníkmi vraj pretrvávajú rozpory.

Ak by sa dohodu podarilo uzavrieť, mohli by byť zrušené medzinárodné protiiránske sankcie. Teherán by ale musel preukázať, že iránsky jadrový program je výhradne mierový, a nie aj vojenský, z čoho ho niektoré krajiny stále podozrievajú.

Zarífov námestník a jeden z najvyšších vyjednávačov Abbás Araghčí vyhlásil, že dospieť k dohode je v záujme všetkých a že neúspech bude znamenať „nebezpečenstvo pre celý svet“. Podľa neho zostáva dohodnúť už len dve sporné otázky: kapacitu obohacovania uránu, ktorú si bude Irán môcť ponechať, a odklad pre obohacovanie uránu na priemyselné účely.

Technika obohacovania je základom výroby atómovej bomby, ku ktorej je potrebný urán obohatiť na viac ako 90 percent. Irán doteraz obohacoval maximálne na 20 percent.

Niekdajší minister zahraničia Alí Akbar Velájatí, ktorý teraz patrí k hlavným poradcom duchovného vodcu krajiny, ajatolláha Alího Chameneího, pred iránskymi novinármi uviedol, že Teherán sa nechce vzdať svojich „jadrových práv“, ale zaviazal sa k vyjednávaniam pod Chameneího vedením.

Západné krajiny a blízky spojenec USA Izrael podozrievajú Irán, že sa snaží pod krytím mierového programu vyvinúť jadrovú zbraň a táto otázka sa po desaťročia stala predmetom konfrontácie, zvyšujúcu riziko veľkej vojny na nepokojnom Blízkom východe.

Cieľom rokovaní v Ománe je stanoviť overiteľné limity pre iránske obohacovanie uránu výmenou za postupné rušenie sankcií. Podľa západných diplomatov sa rozpory týkajú práve týchto záruk.

Podľa agentúry Reuters rokovania vyzerajú byť intenzívne, delegácie rokovali dopoludnia a po prestávke sa vrátili k rokovaciemu stolu. Zarífa ešte v sobotu iránskej televízii povedal, že západné sankcie boli bezvýsledné. „Ak má Západ záujem nájsť riešenie, je možné dospieť k východisku a dosiahnuť dohodu pred 24. novembrom,“ povedal.

15 debata chyba
Viac na túto tému: #USA #Irán #Barack Obama #iránsky jadrový program #Islamský štát