NATO koncom októbra oznámilo, že zvyšuje leteckú pohotovosť kvôli nárastu aktivity ruských vzdušných síl vo východnej Európe. Rusko vraj tento rok strojnásobilo počet letov pozdĺž východnej hranice aliancie. Veliteľ NATO v stredu tiež obvinil Rusko, že vyslalo tanky a vojakov na Ukrajinu, čo Moskva vzápätí poprela.
Šojgu uviedol, že ruské diaľkové bombardéry budú lietať pozdĺž ruských hraníc a nad Severným ľadovým oceánom a potom dodal, že „za súčasnej situácie musíme zachovať vojenskú prítomnosť v západnom Atlantiku a východnom Pacifiku, ako aj v Karibiku a v Mexickom zálive“.
Ruské strategické bombardéry schopné niesť jadrové zbrane hliadkovali počas studenej vojny nad Atlantikom a Tichým oceánom, ale po rozpade Sovietskeho zväzu už neboli peniaze na podobné lety. Za vlády prezidenta Vladimira Putina diaľkové lety rubských bombardérov obnovili.
Na Kryme vznikne samostatná vojenská jednotka
Šojgu podľa ruských a ukrajinských médií tiež vyhlásil, že vzhľadom na to, že sa na Ukrajine vyostruje situácia a silnie prítomnosť cudzích vojsk pri ruských hraniciach, vznikne samostatné zoskupenie vojsk na Kryme, ktoré je už základňou ruskej Čiernomorskej flotily.
„Analýza možného vývoja situácie diktuje nevyhnutnosť podporiť vojská Južného vojenského okruhu v pripravenosti zaistiť vojenskú bezpečnosť krajiny a ich spojencov na juhozápadnom strategickom smere. Za týchto podmienok sa jednou z prioritných úloh stalo rozvinutie plnohodnotného a samostatného zoskupenia rôznych druhov vojsk na Kryme,“ povedal minister na porade vedenia ministerstva.
Začiatkom roka Šojgu vyhlásil, že Rusko plánuje rozšíriť svoju vojenskú prítomnosť a snaží sa získať súhlas na to, aby ruské vojenské lode mohli využívať na opravy a zásobovanie prístavy v Latinskej Amerike, v Ázii aj inde na svete. Rokovania na tieto témy vedie s Alžírskom, Cyprom, Nikaraguou, Venezuelou, Kubou, Seychelami, Vietnamom a Singapurom. S niektorými z týchto štátov rokuje aj o využití ich letísk na doplnenie paliva ruským bombardérom.
Analytik: Moskva chce zviditeľniť vojenskú silu
Podľa londýnskeho analytika Iana Kearnsa sú lety ruských bombardérov súčasťou snahy Kremľa urobiť ruskú vojenskú silu „viditeľnejšou a asertívnejšou“. Nemusí ísť bezpodmienečne o „predzvesť ohrozenia“, pri blízkosť síl NATO a Ruska však aj neúmyselne môže dôjsť k tomu, že sa niečo pokazí.
Od marcovej anexie Krymu podľa londýnskeho strediska European Leadership Network prudko rastie počet incidentov s ruskou účasťou, ako je narušenie vzdušného priestoru, nebezpečné priblíženie lietadiel a následná hrozba zrážky, prelety nad vojenskými loďami a podobne. Tri zo štyridsiatich incidentov vraj neboli ďaleko od reálnych obetí a od priameho vojenského stretu. Išlo o na poslednú chvíľu odvrátenú kolíziu medzi civilným lietadlom a ruským prieskumným lietadlom, únos estónskeho spravodajského dôstojníka do Ruska a nakoniec bezvýsledný švédsky hon na údajnú ruskú ponorku.
V septembri zase ruské bombardéry pri Kanade cvičili odpálenie striel na USA a v máji sa ruské lietadlá priblížila na 80 kilometrov ku kalifornskému pobrežiu, čo bolo najbližšie od čias studenej vojny.
Vzťahy Ruska so Západom sa prudko zhoršili po ruskej anexii Krymu a vypuknutí Ruskom podporovaného povstania na východe Ukrajiny. Západ a Kyjev obviňujú Moskvu, že povstalcov podporuje posielaním vojakov i zbraní, čo Rusko popiera.