Moskva, ktorá popiera, že by dodávala separatistom ťažkú výzbroj i živú silu, vo štvrtok po prvý raz spochybnila aj dôveryhodnosť ukrajinskej misie Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe.
Pozorovatelia OBSE tento týždeň hlásili masívne presuny neoznačenej vojenskej techniky v povstalcami ovládaných oblastiach, ako aj rekordný počet 665 ľudí v uniformách, ktorí prekročili rusko-ukrajinskú hranicu, čo je najviac, odkedy ju monitorujú.
„Vyzývame pozorovateľov, aby sa vzdali roly ,svedkov obžaloby‘ na strane Kyjeva a vrátili sa k práci na nestrannom základe,“ citovala agentúra TASS z vyhlásenia hovorcu ruského ministerstva zahraničných vecí Alexandra Lukaševiča.
Severoatlantická aliancia, naopak, dôveryhodnosť hlásenia medzinárodných pozorovateľov podporila. „Zaznamenali sme rovnaké veci ako OBSE. Videli sme prichádzať na Ukrajinu kolóny ruskej výzbroje, ruských tankov, ruských protilietadlových systémov, ruských diel a ruských bojových jednotiek,“ povedal v stredu podľa AFP hlavný veliteľ spojeneckých vojsk NATO v Európe Philip Breedlove.
Nezávislý ruský vojenský analytik Alexandr Goľc pripúšťa, že ak sa k tvrdeniam Ukrajiny a NATO pripojila aj OBSE, potom nad nimi nemožno len tak ľahko mávnuť rukou. Nerozumie však tomu, prečo by Moskva mala mať záujem vrátiť konflikt zo stavu krehkého a porušovaného prímeria do fázy masívnych bojov práve teraz.
„Rusko stoplo ofenzívu v auguste, keď už Mariupoľ (druhé najväčšie mesto Doneckej oblasti, ležiace na trase možného suchozemského koridoru medzi Ruskom a Krymom – pozn. red.) malo prakticky v rukách. Prečo by malo spustiť novú ofenzívu v novembri, keď obrnená technika má obmedzené možnosti, bude viaznuť v bahne, pomalšie sa presúvať a stane sa tak ľahším terčom pre delostrelectvo protivníka?“ pýta sa v analýze pre portál Ježednevnyj žurnal expert, známy kritickým postojom ku Kremľu. Pripúšťa pritom scenár, že ruská rozviedka získala informácie o pripravovanom revanši zo strany Ukrajiny.
„Je možné, že sú to kroky, ktorými chce Moskva demonštrovať silu a vyhnúť sa začatiu novej vojny,“ uvažuje Goľc. V súvislosti s obavami Kyjeva z pripravovanej ruskej invázie aj politológ Georgij Čižov pripúšťa, že zatiaľ o jej prípadných cieľoch možno len špekulovať.
Za najmenej pravdepodobnú považuje úvahu Igora Bunina, šéfa moskovského Centra pre politické technológie. Ten pre agentúru Bloomberg povedal, že Kremeľ sa môže pokúsiť „preraziť si silou koridor“ na Krymský polostrov, z ktorého sa po marcovej anexii stal prakticky ruský ostrov. „To by si vyžadovalo veľmi masívnu operáciu, prienik hlboko na územie Ukrajiny a skutočnú vojnu, čo sa mi dnes nezdá reálne,“ poznamenal pre portál Ej.ru.
Ako reálnejšiu vidí Čižov verziu, že Rusko chce pomôcť povstalcom rozšíriť nimi ovládané územie až po západné hranice Doneckej a Luhanskej oblasti, aby si ľahšie mohli vytvoriť životaschopný štátny útvar podľa vzoru separatistického Podnesterska, odtrhnutého od Moldavska.
„Tretím variantom je,“ zamýšľa sa Čižov, „že Rusko si jednoducho želá zosilnenie bojových aktivít, ktoré Ukrajina hospodársky ani morálne nezvládne, po čom u nej naplno prepuknú dezintegračné procesy.“