Podľa agentúry DPA pri prejave v Lowyho inštitúte pre medzinárodnú politiku v Sydney v tejto súvislosti prekvapivo jasne varovala pred „rozsiahlym požiarom“, ku ktorému konflikt na Ukrajine môže viesť.
Merkelová hovorila s Putinom v sobotu v Brisbane počas summitu skupiny najväčších ekonomík G20. Dialóg medzi štyrmi očami trval dve hodiny a kancelárka o ňom odmietla novinárom čokoľvek povedať. Obmedzila sa na konštatovanie, že išlo o dôverný rozhovor, a dodala, že s Putinom je potrebné udržiavať dialóg, hoci sa s ním nesúhlasí.
Ruský prezident sa na víkendovom samite v Brisbane ocitol pod silným tlakom vedúcich západných politikov, ktorí sa ho snažili presvedčiť, aby zmenil politiku voči Kyjevu a prestal vojensky podporovať proruských separatistov na východe Ukrajiny.
Merkelová podľa DPA po dlhom a zrejme neplodnom rozhovore so šéfom Kremľa v Brisbane zjavne voči Putinovi stratila doterajšiu zdržanlivosť. „Svet musí presne chápať, čo sa na Ukrajine deje. Inak by to mohlo viesť k rozsiahlemu požiaru. K celosvetovému,“ zdôraznila.
Podľa nej Rusko stále považuje Ukrajinu za svoju sféru vplyvu a pošliapava normy medzinárodného práva. „To po strašnej druhej svetovej vojne a po skončení studenej vojny spochybňuje celý mierový poriadok v Európe. A má to pokračovanie v ruskom pôsobení na destabilizáciu na východe Ukrajiny,“ dodala.
„V Európe sú stále sily, ktoré vsádzajú na právo silnejšieho a neuznávajú silu práva. Práve to sa stalo pri ruskej anexii Krymu, ktorá odporuje medzinárodnému právu,“ zdôraznila šéfka nemeckej vlády.
Na príklade tragédie malajzijského lietadla, ktoré v júli podľa všetkého zostrelili raketou separatisti, upozornila, že na Ukrajine skutočne v žiadnom prípade nejde len o lokálny konflikt. „Nie, na tomto príklade vidíme, že sa dotýka nás všetkých,“ zdôraznila.
Upozornila pritom, že nejde len o Ukrajinu. Pripomenula v tejto súvislosti Moldavsko a Gruzínsko, podľa nej ide však aj o Srbsko a západný Balkán.