"V pondelok musím byť v práci,“ povedal novinárom, keď v nedeľu opúšťal austrálske Brisbane, kde sa summit predstaviteľov dvadsiatich najrozvinutejších ekonomík sveta konal. "Dúfam, že si pospím aspoň štyri, päť hodín,“ vyhlásil Putin.
Kremeľ poprel, že by ruský prezident opustil stretnutie neplánovane skôr pre kritiku Moskvy za kroky na Ukrajine. Aj úrad austrálskeho premiéra Tonyho Abbotta oznámil, že Putinov odchod sa udial podľa vopred schváleného časového plánu.
Podľa odborníkov na medzinárodnú politiku je však aj tak dosť nezvyčajné, že Putin odišiel zo summitu skôr. "Stretnutie G20 bolo pomerne nepríjemné pre Putina,“ reagoval pre Pravdu Benjamin Reilly, expert na zahraničnú politiku z Murdochovej univerzity v austrálskom Perthe. "Ruský prezident opustil stretnutie ešte počas obeda ostatných lídrov. Na summite bol Putin pod stálym tlakom,“ tvrdí Reilly.
"Šéf Kremľa teraz nie je práve obľúbený medzi ostanými svetovými štátnikmi,“ myslí si aj odborník na postsovietsky priestor Stephan Bittner zo Sonomskej štátnej univerzity v Kalifornii. "Putina už unavuje, že ho trestajú. Je to preňho nezvyčajná situácia. Úplne iná ako doma, kde je pre obyvateľov človek z ľudu, milovník prírody a veľký ochranca Ruska,“ pripomenul pre Pravdu Bittner.
"Myslím si, že Putin si uvedomuje, že je na križovatke. Ak bude pokračovať v destabilizácii Ukrajiny, prídu ďalšie sankcie,“ uviedol v Brisbane britský premiér David Cameron. "Privítali by sme, keby bolo Rusko plne zapojené do globálnej ekonomiky,“ vyhlásil zase americký prezident Barack Obama. "Musíme však podporovať základné medzinárodné princípy,“ tvrdí šéf Bieleho domu.
Hoci Putin odišiel zo summitu skôr, stihol dvojhodinový rozhovor s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou. Práve táto politička je od začiatku ukrajinsko-ruského konfliktu najčastejšie v kontakte s ruským prezidentom. Stretnutie v Brisbane však nič nevyriešilo. Merkelová včera Putina ostro kritizovala. Nemecká kancelárka v marci vyhlásila, že ruský prezident žije v inom svete. A zdá sa, že sa nič nezmenilo.
"Anexia Krymu spochybnila celý európsky mierový poriadok. Pokračuje to tým, že Rusko využíva svoj vplyv na destabilizáciu východnej Ukrajiny,“ vyhlásila Merkelová vo svojej reči na Lowyho inštitúte pre medzinárodné vzťahy v Sydney. "Ukrajinská kríza s najväčšou pravdepodobnosťou nie je len regionálny problém. Vidíme, že nás ovplyvňuje všetkých,“ uviedla Merkelová.
Čo na to Putin? "Som absolútne presvedčený, že Rusko v žiadnom prípade neporušilo medzinárodné právo,“ vyhlásil ruský prezident v rozhovore pre nemeckú televíziu ARD, ktorý odvysielali v nedeľu. Pripojenie Krymu vraj bolo v súlade s vôľou miestnych obyvateľov a Putin sa obáva etnických čistiek na Ukrajine. Vojakov na Krym vraj poslal preto, aby zabránil krviprelievaniu.
Rusko však dlho popieralo, že na Kryme pôsobia ruské jednotky, hoci to bolo očividné. Aj teraz tvrdí, že na východe Ukrajiny nemá vojakov. Tí, ktorí tam prípadne sú, tam podľa vysvetlenia Moskvy išli ako dobrovoľníci a sú na dovolenke. Napriek úplne odlišným pohľadom Ruska a Západu Putin verí, že krízu sa podarí vyriešiť. "Urobíme všetko preto, aby sme zapojili Rusko do rozhovorov o diplomatickom riešení konfliktu,“ tvrdí aj Merkelová.
Európska únia v pondelok oznámila, že na zoznam sankcií zaradí ďalších proruských separatistov z východnej Ukrajiny. Momentálne však nechystá nové ekonomické opatrenia proti Moskve.
