Rumuni si za hlavu štátu zvolili etnického Nemca Klausa Iohannisa (55). Čerstvý líder opozičných kresťanských liberálov v nedeľu nečakane otočil pomer z prvého kola a zvíťazil o desať percentuálnych bodov, o ktoré pred dvoma týždňami za premiérom zaostával.
"Víťazstvo Iohannisa je predovšetkým aktom kolektívnej vzbury proti tomu, čo je vnímané ako systém štátostrany sociálnych demokratov,“ zhodnotil rumunský politológ Sergiu Miscoiu prekvapujúci úspech starostu Sibiu, ktorý si za 14 rokov na čele 150-tisícového sedmohradského mesta vybudoval povesť protipólu korupcie a arogancie moci.
Bývalý učiteľ fyziky vyhral napriek silnej antikampani provládnych médií. Tie upozorňovali na to, že má saské korene, jeho rodičia žijú v Nemecku, kde prijali občianstvo. Spochybňovali jeho lojalitu a naznačovali, že sa z neho môže vykľuť trójsky kôň kancelárky Angely Merkelovej.
"U voličov zavážilo, že má povesť kompetentného, čestného a tvrdo pracujúceho starostu. To, že uspel, hoci patrí k nemeckej menšine a protestanstskej cirkvi, možno považovať v krajine s vyše 80-percentnou väčšinou pravoslávnych Rumunov za prejav vyrovnania sa s minulosťou,“ nazdáva sa Miscoiu.
Ponta, pre sklony k autoritárstvu a koketovanie s Moskvou často prirovnávaný k maďarskému premiérovi Viktorovi Orbánovi, podľa Miscoia spravil niekoľko závažných strategických chýb. "Najväčšou bolo odsúvanie v zahraničí žijúcich Rumunov bokom. Hlavným výsledkom bolo ani nie to, ako hlasovala diaspóra, ale solidarita s ňou v Rumunsku,“ povedal pre Pravdu.
Rumunov pobúrilo, aké prekážky museli prekonávať ich krajania v zahraničí, ak chceli odovzdať svoj hlas. Mnohí stáli dlhé hodiny pred zastupiteľskými úradmi, do uzavretia volebných miestností sa však na rad nedostali. Vo Viedni napríklad úradníci záujemcom odporúčali, aby skúsili šťastie v Bratislave či Brne, kde je menší nával. Podľa opozície išlo o zámerné zlyhanie. Väčšinu z asi štyroch miliónov Rumunov, ktorí odišli za prácou do cudziny, totiž tvoria tradiční voliči pravice.
"Sme demokratickou krajinou… a ľudia majú vždy pravdu,“ uznal Ponta svoju porážku. Sľúbil, že z nej vyvodí dôsledky. Odstúpiť z čela vlády a strany, na čo ho časť opozície vyzýva, však odmieta.
Politológ Miscoiu neočakáva, že by nový prezident tlačil premiéra k rezignácii. Iohannis sa podľa neho na rozdiel od svojho predchodcu Traiana Basesca nebude púšťať do súkromných vojen s Pontom.
"Ich spolužitie bude pre oboch testom. Éra konfliktov by sa mala skončiť a bolo by dobré, keby ju vystriedala spolupráca ústavných činiteľov,“ predpovedá expert, podľa ktorého pre novú hlavu štátu môže byť výhodnejšie nechať erózii Pontovej strany voľný priebeh a vyčkať dva roky do riadnych parlamentných volieb.