Je autorom viacerých kníh o islamizme, vyučoval na prestížnej Kolumbijskej univerzite či London School of Economic. "Len z Francúzska za ISIL bojuje tisíc až dvetisíc ľudí. Štvrtina z nich sú konvertiti. Moslimami sa stali takpovediac cez noc,“ pripomína Kepel. Rozhovor s ním vznikol na konferencii Forum 2000: Nespokojná demokracia.
Čo znamená Islamský štát pre budúcnosť Blízkeho východu?
Je to symptóm delenia sa Blízkeho východu. ISIL samotný nie je choroba, a nie je ani bezvýznamný, je to však v prvom rade znak ochorenia. Je veľmi dôležité, aby sme správne pochopili tento symptóm, a teda urobili správu diagnózu a nasadili lieky.
Čo je teda samotná choroba?
ISIL predstavuje znak rozpadu existujúceho systému, ktorý bol založený na Sykes-Picotovej dohode po rozpade Osmanskej ríše. ISIL hovorí, že neuznáva hranice Iraku, Sýrie a Jordánska. Jeho štát by mal zahŕňať východnú časť Sýrie a západnú sunnitskú časť Iraku. Ďalší veľký problém pre Sykes-Picotov systém je vytváranie kvázi štátu Kurdov. Sèvreská zmluva po skončení prvej svetovej vojny z roku 1920 rátala s jeho vznikom. Zmluva z Lausanne z roku 1923 s tureckou vládou Kemala Atatürka však už nie. ISIL a kurdská otázka sú dva veľké faktory, ktoré sa podieľajú na destabilizácii súčasného poriadku. A tým nehovorím, že ten je výborný. Poskytoval však štátom istú stabilitu v rámci existujúcich hraníc. Aj arabská jar do istej miery vychádzala z toho, že systém má problémy.
V čom sa to prejavilo?
Revolúcie v arabskom svete boli namierené proti autoritatívnym vládcom, ktorí kontrolovali existujúce hranice. Arabská preto bola tiež výzvou pre systém. V Líbyi skončil diktátor a krajina je rozdelená na východ a západ. Tu je potrebné ešte upozorniť na to, že Spojené arabské emiráty a Katar podporujú rôzne strany v konflikte. Je to teda prvý raz, čo proti sebe bojujú členovia Rady pre spoluprácu arabských krajín v Perzskom zálive. Hoci je to zástupný konflikt. Je do ďalší dôkaz, že v rade vládne veľké napätie. Narušenie Sykes-Picotovho systému sa prejavuje aj v tom, že do politiky arabských štátov viac zasahujú Turecko a Irán. Predtým to bola viac doména Západu.
Akú úlohu hrajú Turecko a Irán?
Ankara je veľmi dôležitým hráčom na sýrskej hranici. Irán zase v Iraku, ale tiež v Sýrii prostredníctvom hnutia Hizballáh. To drží časť moci v Libanone. A bez Hizballáhu by režim Bašára Asada v Sýrii neprežil.
Spomenuli ste symptómy a hovoríte o diagnóze. Čo je liekom na Islamský štát a problémy na Blízkom východe?
Musím povedať, že zatiaľ to nie je jasné. Do istej miery chápeme, čo sa deje. Ale sú tu aj ďalšie príčiny. Jednou je neprítomnosť demokracie v arabskom svete. Je to jediná časť sveta, ktorá je skutočne nedemokratická. Tento fakt spôsobilo, a dá sa povedať, že ho ďalej poháňa, to, že arabské štáty sú bohaté na ropu a plyn. Kým bude ekonomický rozvoj týchto krajín závislý len od vývozu energií, nikdy sa nestanú demokratickými. Lebo budú mať vždy k dispozícii jednoduchý spôsob, ako zarobiť peniaze. Bráni to vytvoreniu skutočnej strednej triedy. Dôvod, prečo sa zdá, že revolúcia v Tunisku bola najúspešnejšia, je prepojenie krajiny s Európou a to, že nemá ropu. Tuniská ekonomika funguje na tom, čo vyprodukuje robotnícka a stredná trieda. Väčšina spoločnosti tak má podobné záujmy a dokáže spolupracovať.
Možno v tom je najväčší rozdiel, keď sa z Tuniska pozrieme do susednej Líbye.
V Líbyi bojujú všetci proti všetkým, aby získali čo najviac príjmov z predaja ropy. Nič také ako zjednotená líbyjská spoločnosť neexistuje. Podobne je to v Sýrii, Jemene, Bahrajne. V Egypte je zase štát nepriamo postavený na ropných peniazoch. Prezident Abdal Fattah Sísí je pri moci, lebo Saudská Arábia a Spojené arabské emiráty naliali do jeho režimu príjmy z predaja ropy.
Keď sa vrátime k ISIL, nakoľko k jeho nárastu prispela politika Západu?
V Iraku platíme veľkú cenu za nezvládnutú americkú inváziu. Odstránenie Saddáma Husajna posilnilo šiitov. Potom USA platili niekoľko sunnitských kmeňov, čo viedlo ku koncu šéfa Al-Kajdá Abú Zarkáviho. Po odchode z Iraku, ktorý bol bez politicky rovnovážneho systému, prenechala Amerika krajinu Iránu.
Sunniti prišli o zdroj príjmov z USA, časť sa pripojila k ISIL. Nie preto, že by jednoznačne nasledovali ideológiu džihádistov, ale preto, že Islamský štát pre nich predstavuje prostriedok na získanie moci. V Líbyi to bolo podobne. Vojenská operácia v roku 2011 bola pomerne úspešná. Muamara Kaddáfího zabili. Potom však nenasledovalo žiadne prechodné obdobie k funkčnému politickému systému.
Riešenie je v nedohľadne aj v Sýrii.
Rusko minulý rok zohralo majstrovský scenár v Sýrii, keď navrhlo, že Asad bude partnerom v zničení chemických zbraní. Tie však nie sú hlavným problémom Sýrčanov. Boli problémom pre Izrael, ktorý má veľmi dobré vzťahy s Ruskom. Moskva je stále silným hráčom na Blízkom východe. Ako hovorím, má dobré vzťahy s Izraelom a vybudované kontakty s Iránom aj Tureckom. Sýrska kríza sa nedá vyriešiť bez Moskvy a Teheránu. Návrh, že by stačilo zbombardovať Asada, je naivný. Je nepochopením procesov v Sýrii.
V akom zmysle?
Asadov režim nie je len diktatúra. Časť spoločnosti ho jednoznačne podporuje. Myslieť si, že jednoducho odstránime Asada a všetko sa vyrieši, je omyl.
Je to špekulácia, ale čo by bolo na Blízkom východe bez irackej vojny. Bola by situácia lepšia či horšia?
Iracká vojna bola odpoveďou Ameriky na útoky z 11. septembra 2001. USA to vyhodnotili tak, že sa na nich podieľal vahábizmus. Teda ideológia Al-Kajdá pochádzajúca zo sunnitskej Saudskej Arábie. Vojna mala posilniť irackých šiitov. Mali byť protiváhou sunnitov zo Saudskej Arábie. Zároveň zmena v Iraku mala prispieť k revolúcii v Iráne, ktorá by odstránila súčasný režim. Všetko to boli len sny neokonzervatívcov.
Aká veľká je hrozba domov sa vracajúcich európskych bojovníkov Islamského štátu?
Je to vážne. Len z Francúzska za ISIL bojuje tisíc až dvetisíc ľudí. Štvrtina z nich sú konvertiti. Moslimami sa stali takpovediac cez noc. Zverbovali ich cez internet, sociálne siete. ISIL pracuje s tým, že v Iraku a Sýrii sa dejú neprávosti a on s nimi bojuje.
Manipuluje ľudí sediacich za počítačmi, ktorí nečítajú knihy a nerozmýšľajú a len pozerajú YouTube. ISIL našiel lepší model ako Al-Kajdá. Pracuje sieťovo, nielen v bunkách. Využíva všetko, čo je k dispozícii. Vytvára si priateľov, lajkuje.