Novými indickými svätými sú zakladateľ rádu karmelitánov v Indii a sociálny reformátor Kuriakose Elias Chavara (1805 – 1871) a zakladateľka rádu karmelitánok v indickom štáte Kérala Eufrasia Eluvathingalová (1877 – 1952).
Pápežov krok sa vníma ako odkaz cirkvi do Ázie, a to aj napriek tomu, že kresťania tam tvoria len dve percentá indického obyvateľstva.
Z Talianska boli svätorečení vicenzský biskup u 19. storočia Giovanni Antonio Farina, misionár Ludovico da Casoria a františkáni Nicola da Longobardi a Amato Ronconi.
„Odpovedali mimoriadnou tvorivosťou na prikázanie lásky k Bohu a blížnemu,“ vyhlásil pred davom veriacich na Svätopeterskom námestí vo Vatikáne pápež František.
Portréty svätorečených boli zavesené na Svätopeterskej bazilike celý deň. Potlesk zaplnil priestranstvo, keď František vyhlásil, že svätorečení Taliani, ktorí zakladali útulky pre pútnikov, bezdomovcov a chorých, môžu inšpirovať aj dnešných ľudí.
Proces kanonizácie často trvá desiatky rokov. Začať sa môže v prípade osôb, ktoré sú aspoň päť rokov po smrti a pripisujú sa im aspoň dva zázraky. Pravidlo piatich rokov však môže pápež obísť, ako to Františkov predchodca Benedikt XVI. Spravil v prípade začiatku procesu svätorečenia pápeža Jána Pavla II. Ten zase podobnú výnimku urobil v prípade Matky Terezy.